Postupné propadávání rozkoši (1973)

AkL'Eden et aprèsobsahoval len náznaky zahrávania sa s princípmi giallo, tak Glissements progressifs du plaisir je už plnohodnotné robbe-grilletovské giallo; tým myslím, že snímka obsahuje výraznú väčšinu z atribútov žánru (záhadného vraha v čiernych rukaviciach, detektívnu zápletku, krvavú vraždu, dôraz na červenú farbu, časté snímanie nahoty, štylizované zábery a v nepatrnom náznaku aj nadprirodzené sily (hnedovlasá excentrická umelkyňa podozrivá z vraždy je predsa v očiach kňaza a mníšok vnímaná ako čarodejnica, ba dokonca démon)), ktoré sú ale zaobalené a podávané v robbe-grilletovskej forme narácie (motív dvojníkov, splývanie reality so spomienkou, repetitívnosť...). Forma narácie je vlastne to, čo do istej miery "povyšuje" Glissements progressifs du plaisir nad giallo ako žáner. Kým v giallo filmoch sú postavy hýbateľmi, s ktorými sa na istej úrovni možno stotožniť (aj keby malo v rámci budovania napätia ísť len o "krásku v ťažkostiach"), u Robbe-Grilleta je divák nútený nazerať na postavy skrze situácie, nie ich osobné motivácie. Postavy sú objekty, medzi obvinenou maliarkou a rozbitou fľašou na zemi nie je žiadny rozdiel, sú to objekty umiestnené v danej situácií. Postavy nie sú hýbateľmi situácie, okolnosti hýbu nimi. Robbe-Grillet nezachádza do psychológie tej ktorej postavy, udržiava odstup. Príkladom je finálna scéna filmu. V giallo filme by finále obsahovalo odkrytie identity vraha, prípadne aj analýzu jeho motivácie. V Robbe-Grilletovej variante ide len o poznámku, že vrah bol dolapený. To je všetko. Nijaké veľké odhalenie. Namiesto toho prichádza nová situácia, ktorá využije tri práve prítomné postavy (umelkyňu, advokátku a detektíva) a vytvorí tak ďalší segment, ktorý sa priradí k inému v zdanlivo nekonečne plynúcom príbehu (repetitívnosť).

Tento komentar bude trochu dlhsi nez zvycajne. Preco sa ma divak laik - nedouk pozerat na artove filmy velikanov ako Yngmar Bergman, Fellini, Kurosawa, John Ford, Howard Hawks alebo povedzme na filmy od  Antonioniho ? Tak pekne poporiadku. Nemusia byt vsetky filmy iba na brutalnu akcnu podivanu, na zabavu a tak podobne. Skrze filmovy obraz /formalne i obrazom/ sa clovek moze dostat aj do miest kam sa zvycajne nedostane - sám do seba /to sa mi stalo u Bergmanovho filmu Smulltronstallet/, do tajuplnych rovin existencie svojej ale i tohto sveta. Niekto sa artovymi filmami dostane len do svojej hlavy, kde objavi davno stratene veci, idey, spomienky, napady a inspiracie. Niekedy nie je dobre stale ist na akcnych jazdach - naopak treba spomalit, a ked spomalime, zastavime, mozeme vidiet vselijake veci, ktore sme predtym prehliadali. Iste da sa aj meditovat, cvicit alebo len tak doblba pozerat a ist na bezcielnu cestu, kde si uzivam objekty /uhanajuce auta, cyklistov, stromy, priehrady, rodinne domy/. Daju sa sledovat i nedejove filmy - deje sa totiz nieco v psychike divaka - alebo sa teda moze diat. V knihe Dona De Lillo Bod Omega /nepamatam si rok/ je krasne napisane ako sa clovek pozera na nejake experimentalne sledovanie filmu. Nasledne clovek pise, co sa deje s filmom ,pozorovatelom, v pozorovatelovi a mimo neho .. .to su svety a moznosti, ktore konkretnemu divakovi mozno nikdy neprisli na mysel a nikdy ich neplanoval. Pomale artove filmy su pomale z mnohych dovodov, a mnohych dobrych dovodov, len akciechtivi divaci /verbal/ uz asi stratili schopnost sa spomalit, naladit sa na film a reaguju uz casto iba na klipy, trailery k filmom - proste uz film nedaju cely. Iba ak by sa to naucili, co sa urcite da. Vsetko toto co som povedal sa da strucne zhrnut, cize ludovo : hranica medzi slusnym artovym kvalitne natocenym filmom a medzi artovou hlupostou urcenou pre vystudovanych filmovych teoretikov - elitarov je velmi tenka. Reziser Allain -Robbe -Grillet natocil asi najlepsi film zo sveta Cinema Bizarre. Nahych bab tu je na mraky, coz ako muzsky kvitujem. Na nahom zenskom tele sa rozbijaju slepacie vajicka, hola baba sa natrela akousi cervenou gebuzinou -silno pochybujem, ci to bola farba. Stetec maliara kruzi okolo bradaviek na kozach ....... moc fajny film na mna, prosim o viac takychto : 86 %

I did´n t kill her, I only thought it´d make a pretty corpseUpozorňujem. Nie som vysadení na lesbické filmy. Ide iba o čistú náhodu, že ďalšia snímka patriaca do "cinema bizzare" má veľmi podobnú štruktúru ako Duke of Burgundy. V snových výjavoch tu takisto sledujeme párik mileniek. Avšak tento neuchopiteľný príbeh by som radil štruktúrou a obsahom troška inam ako do neo-gotického gialla. Tuto je cítiť extrémnu súvislosť s Francúzskou surrealstickou vlnou (hoci je troška novšieho dátumu). Neviem či sa to presne takto definuje, dejiny filmu som nikdy neštudoval, ale v podstate ide takú Freudovskú analýzu snov a nevedomia, zachytenú na kamere ktorá je zabalzamovaná do obväzov symbolík. Nesmierne mi to svojim vizuálom pripomínalo iný Francúzky film, a to svetovo zakázaný Possession z roku 1981.. Takisto snímka ktorá rozkladá totálnu ženskú dezilúziu. Absolútne antiformálny dej sa začína vraždou jednej s mladých, a na svoju dobu teda pekných, mileniek. Z ničoho nič sa vo dverách objaví inšpektor a začne pátrať popri čom sa preživšej dievčiny pýta vyslovene random otázky, presne ako v nejakom snovom výjave. Po ňom prichádza na rad advokát ktorý sa snaží vykonštruovať neuveriteľnú výpoveď dievčaťa. Nasleduje mníška a fotograf po ktorom už nič nedáva zmysel aj keď všetko zapadá do seba. Je to perverzné..... ale iba tak ako v ľudských snoch a túžbach, nejde o nič pejoratívneho ani konkrétneho. Miestami mi to pripomínalo zvrhlý Rakúsky akcionalizmus, hlavne moment keď jedno dievča rozbíjalo vajíčka na to druhé potom jej po tele rozlievala nejakú červenú tekutinu a nakoniec sa jej dotýkala pohlavného ústrojenstva. Avšak na prekvapenie sa s lesbicko-surrealistickej snímky nakoniec vykľul doslova atmosferický "nunsploitation" horror plní fanaticky, zvrátene, mysliacich veriacich charakterov.

Je to trocha choré, ale iba tak ako ľuské nevedomie. Neviem čo si mám o tom myslieť.. 4,5*

...Obvinění je prolog k zločinu... Film kterej dokáže ocenit asi jen hrstka "vyvolených". Snímek opravdu jen pro velmi okrajový diváky. 4hvězdy.

"Artové" vyšetřování vraždy mladé ženy mi smysl nedává, ale je možné, že tu ani není co chápat a jedná se jen o erotické snové vize. Ještě že tu jsou krásné, často nahé ženy a tak jsem sice těžko, ale přece jen vydržel až do konce.