Čarodějná láska (1986)

Někdo dává přednost Pomádě či Hříšnému tanci jiný miluje jakýkoliv jiný druh tanečního filmu, někdo je „král parketu“ někdo taneční dřevo. Flamenco má něco do sebe, no muzikálové dramata nejsou zrovna moje krevní skupina. Nicméně jsem nechtěl vynechat ani tuto nabídku v rámci VRK. Taneční choreografie i hudba celkem v pořádku, příběh samotný už mě tolik neokouzlil, ale byla celkem škoda, že hlavní roli nedostala pohledná Laura del Sol. Cristina Hoyos má pohybový talent, ale v některých záběrech z boku vypadala, jak kdyby byla v obličeji po obrně.

Vedela som, že to je niečo pre mňa. Preto som si stiahnutý film šetrila 3 mesiace. A hoci príbeh je tu jednoduchý, láska, zrada a stará láska, nie je to na prekážku. Ide totiž hlavne o tanec. A ten je fantastický. Premyslená choreografia a krásna realizácia hlavnou trojicou protagonistov: Antonio Gades, Cristina Hoyos, Juan Antonio Jiménez. Perfektne zvládnutý každý pohyb až po končeky prstov. Pastva pre oči, aj pre uši. ĎakujemWilly Kufaltoviza zaradenie do VRK adrSovoviza možnosť vidieť film vo výbornej kvalite, akú si zaslúži.

„Moje hniezdočko je horúce a nikde žiadny vtáčik...”•Vskutku som sa predsa trocha viac obával práve toho, že akurát v tomto prípade už akosi teda i obzvlášť naskakujem do »idúceho vlaku« s tým azda naprosto automatickým upozornením, že som zatiaľ vôbec nenastúpil ani v úvodnej stanici v podobeKrvavej svadby; ba dokonca ani hneď na tom nasledujúcom nádraží v podobeCarmen, a tak tým pádom som sa ani nijako extra zvlášť nestihol poriadne zoznámiť i s ústrednými dvomi cestujúcimi/predstaviteľmi v danom kupé - elektrizujúcimAntoniom Gadesoma temperamentnou Cristinou Hoyosovou; zatiaľ ale čo trebárs povedzme takého rušňovodiča - Carlosa Sauru; jednako trošku poznám, pričom táto špecifická, «muzikálna-tanečná-spevácka» trať, mi bola napokon máličko nezrozumiteľnou, v čom podstate zároveň spočíval i jeden z rozporuplných pocitov, prečo vlastne ma táto »pomalá železnica,« až tak príliš e-x-t-r-a neoslovila, resp. trošku „naivný príbeh s neustále sa opakujúcimi motívmi.”•Normálne by som ešte aj podotkol, že ústrední protagonisti boli mierne odsunutými na vedľajšej koľaji, kedy zrovna zase vtedy - mašinista znovu prehodil výhybku smerom na opačnú koľaj, ktorej smer následne smeroval do akéhosi formového cieľu namiesto toho obsahového - inými slovami chcem teraz naznačiť najmä i to, že obidva cieľové prvky [obsah+forma], sa postupným časom prestali držať v jednej línii či harmónii; áno, presne tak - rozdelili sa každý oddelene; kedy tentoraz si už hádam i konečne prichádzam na svoje v tom ponímaní, nakoľko - pomaly švenkujúca, až by som dôkladne zdôraznil, že fetišistická kompozícia obrazu+miestami i úplne nadštandardne prevedená choreografia z pohľadu účinkujúcich aktérov, vrátane aj samotnej umelohmotnej výpravy zo štúdiového, španielskeho ateliéru, ktorý sa mi mimochodom celkom na začiatku náramným spôsobom pred mojim zrakom prekrásne doširoka rozprestrel, aby proste začínajúci divák aspoň na malú chvíľu nazrel do hlavných kulís, kde sa bude vzápätí inkriminovaný dej pomaličky odohrávať, ktorý takpovediac zúplna zatienila technická stránka veci; citovaná o pár riadkov vyššie.•V takejto celej podobe by som tento španielsky, muzikálový, tanečný a spevácky titul - viackrát absolvovať už nechcel, za to ale niektoré špecifické čísla/výstupy - rozhodne áno; napríklad ihneď s tými tancujúcimi, sympatickými dievčatami, ktoré vešali mokrú bielizeň..., alebo možno i podaktoré ďalšie.PS:Ak by dajme tomu dostala viacej hereckého priestoru - predstaviteľkaLucie- charizmatická španielska tanečníčka - Laura del Solová, ktorá mi pripomínala svoju budúcu, hereckú kolegyňu -  Natáliu Portmanovú, tak pevne verím, že konečný výsledok by bol minimálne aspoňže i o rovný stupeň priaznivejším, pretože na hlavnú protagonistkuCandeluv podaní Cristiny Hoyosovej - som si nemohol ani za svet zvyknúť, keďže mi z jej strany chýbala pravá ženskosť.

Priznám sa, pristupoval som k tomuto filmu s miernym dešpektom, pretože tanec ako umelecké vyjadrenie uznávam, ale nijako zvlášť neobľubujem, rovnako ako clivé španielske piesne. Príbeh pojednáva o láske až za hrob s trochou mágie, dialógov tu síce zopár je, ale väčšina deja je stvárnená tancom a hudbou. Nemôžem si pomôcť, ale film mi výpravou aj poňatím evokoval niektoré slovenské televízne inscenácie z ľudového prostredia, akurát namiesto krojovaných lúčničiarok krepčiacich medzi umelými drevenicami tu v podobne nakašírovaných kulisách chudobného slumu tancujú flamenco sošné Španielky. V tomto ohľade je na čo pozerať, choreografia je vypiplaná, tance pôsobia veľmi zmyselne a nechýba ani baletný súboj na nože. Kvalitná záležitosť, bohužiaľ nie som cieľovka. Tri a pol vtáčika v hniezde.(vďaka Willy Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Muzikál s unikátním vizuálním stylem, navozuje zvláštní atmosféru magickýho realismu. Příběh se odehrává na obrovským jevišti s papundeklovýma kulisama 360° kolem dokola, na kterým má kamera úplnou volnost pohybu, a čehož nápaditě využívá. Dobrá scénografie, choreografie, hra se světlem a prostorem.