Camera (2000)

Zaujímavé - ale to by u Cronenberga, a zvlášť v prípade krátkeho a teda lacného filmu, nemalo nikoho prekvapovať - ani nie tak tým, čo sa tam deje a už vôbec nie ako to vyzerá, ale myšlienkovým kontextom. Úvahy o živote - neživote pred (ale v Davidovom prípade nepochybne aj za) kamerou - príšerou, vysávajúcou z človeka životnú energiu, sú svojim spôsobom pravým opakom obvyklejšieho postoja k "zvečneniu" na filmovom páse a nesmrteľnosti, ktorú kinematografia hercom prináša. Nákaza filmom, z toho čo zachytáva a zobrazuje, ako aj okamžitá smrť toho okamihu, zase zaujímavo polemizujú s dielom režiséra, ktorého filmy boli vždy hlavne o tom, čo neukázali, čo bolo prítomné iba latentne a zostávalo takmer vždy mimo záber...a čoho docieľuje aj tu dvojitým druhom snímania a brilantne napísaným monológom, odhaľujúcim dokonale celú tú ambivalenciu voči filmu, jeho klamlivosť pri zdaní absolútnej hodnovernosti a popritom ešte aj dosahuje vysokej emocionality vďaka tej človeku prístupnej situácií starnúceho herca, kedy jediným záberom a kúskom hudby vystihuje celú tú melanchóliu...

Skorej podpriemer, zachráni to až posledných pár sekúnd smutného pohladu. Hlavne, že sa deti hrajú.

Páni,jak to ten chlap dělá? Na minimální ploše,je zde do diváka napumpováno tolik myšlenek a emocí,že by z toho jiní udělali rovnou seriál. Bravo,pane Cronenbergu. U did it again! A jsem rád,že Leslie Carlson,zde tentokráte nevybuchl.:) Doslova.

Na Cronenberga až nečekaně "normální".

David Cronenberg si hraje s kamerou a záleží na každém, jak moc se mu chce tohle filmové (a filozofické?) cvičení pitvat.