Bůh masakru (2011)

Polanski zobral jednu scénu a natiahol ju na celý film. A prekvapivo ma to bavilo viac ako som čakal. Mnohokrát som sa nasmial no taktiež som často pozeral po tom set dizajne bytu, ktorý mi prišiel slabý. Všade sa svieti, random obrazy ulíc na stenách a kto si nechá toľko knižiek na stole v obývačke keď má aj decko a aspoň jedna kniha z nich má väčšiu hodnotu. Hlavne že tam majú najmenej 3 poličky knižiek. Možno to je len spôsob akým sa žije v New Yorku alebo len odflaknutý set dizajn. Ale inak charaktery a to ako sa im menili pohľady a názory ma bavilo a udržiavalo moju pozornosť. Škoda len že to nemá poradný záver. Čakal som že sa otcovia pobijú alebo že prídu synovia ako najlepší kamaráti. Hento nebol poriadny koniec.

Vtipná konverzačka, která ale nakonec není až tak vyhrocená, alespoň ne víc než běžná hádka mezi sousedy. Zvlášť, když pokrytecké předstírání slušnosti a kultivovanosti rozhlodá alkohol a lidi začnou být upřímní a sví. Víc komedie než drama, salvy smíchu to sice nevyvolá, ale především díky Waltzovi je to zábavné a uteče to.

Rodiče řeší, kterak jejich dítě napadlo druhé dítě. Z nevinného obviňování se nakonec vyklube absurdní konfrontace všemožných názorů.Bůh masakru je adaptací divadelní hry a je vskutku výborný. Celý film, tak jak původní drama, které se adaptovalo, logicky stojí na dialogu, který baví, a hlavně na skvělé čtveřici, kterou byla radost sledovat. Dobře byla zvolena délka. Film není ani zbytečně dlouhý a ani zbytečně krátký. Je dlouhý tak akorát, aby si udržel vaši pozornost. Další z dobrých kousků Romana Polanského! Doporučuji!

Dal bych spis 4,5* - moc se mi libila ta postupna gradace, odkryvani charakteru postav, jejich vztahu i ruzne vymeny taboru. Jak z kultivovanych a rozumnych lidi, co vypadaji navenek jako spokojeny pary, vyplavou poruchy osobnosti a rozpadajici se manzelstvi. To vsechno podany s lehkosti a uveritelnosti. Proste vynikajici :)

Keby neni Carnage (český názov je totálny úlet) obsadené ultra lákavou štvorkou, tak by oň nikto okrem skalných ani nezakopol. A to by bola strašná škoda, pretože ide o výdatne napínavo zábavný filmársky opus, ktorého krásny zážitok si môcť vychutnať je lahodne radostný pocit.Tarantinov fenomenálny objavsi samozrejme bezohľadne snaží kradnúť celú pozornosť a zdanlivo navádzať na silnejší výkon, pričom ostatný sa naň rovnako výstredne doťahujú. Úchvatne napísaný scenár. Tým ako sa vývoj charakterov a atmosféry rapídne stupňuje pôsobí byť výdatným koncertom nielen pre hercov, ale aj pre diváka, pretože do seba vtrhne a nepustí. Stopáž je zase žalostne krátka, no prestať sa má (podľa žánru a príbehu) v najlepšom aPolańskipravý moment fakt skvele vystihol (registrujem divadelnú predlohu). Jediné mínus je prvých cca 20 nevýrazných minút a pohľad na ustráchanúf(r)etku, ktorá to odhodlane vynahrádza emočnými výkrikmi (æne). Naopak výrazné plus je absolútna nepredvídateľnosť deja (zakaždým, keď chceli odísť som premýšľal ako môže film ďalej pokračovať alebo ako ich dostanú späť, veď sa bavia stále iba o tom istom dokola) v sofistikovane vyšperkovanej pútavosti na neočakávaných obratoch. AJohn C. Reillyma svojimi kvalitami skutočne milo prekvapil. Za pridanú hodnotu jedinečnosti som chcel pôvodne pridať štvrtú *, avšak som sa priebežne uvedomil, že piata je vhod už len kvôli neopakovateľnosti výsledku a dojmu a ukážke herecky elitnej pridanej hodnoty. Čiže po druhom budem možno klesať. 9/10