Ztichlé duše (2010)

Zacnem z pozitivna. Tento kontemplativny (som si to vyhladal) film ma len hodku a stvrt. Co je dobre, lebo viac by som kontemplateovat asi nedokazal. Rozprava o zvykoch stareho finskeho gangu, ktory sa pred 400 rokmi asimiloval (takze asi aj miloval) so slovanmi. Dokazal si vsak uchovat svoje ine zvyky, ktore ako sa zda casto suvisia so zrodenim (frndo zdobenie) alebo so smrtou (....hmmm zdobenie frndy?) Cas strihu je asi 10 minut, takze sa pripravte na dlhotrvajuce mlcanlive zabery. Co mna vsak odradilo je zaver. Vsetko to plynie strasne pomaly a zrazu hop sup toto toto a koniec. Hotovo. Cakal som este aspon basnicku. A co tie vtaciky? Napiste mi niekto a vysvetlite.

Stíchnuté duše je film, ktorý vyniká najmä skvelou kamerou a výtvarnou štylizáciou prostredia a vecí v ňom. Scenár je do istej miery reálny, ale takisto je v ňom fikcia. Rozpráva o komunite Merjanov v Rusku, ktorý dodnes zachovávajú svoje špecifické tradície, napr. predsvadobné, či posmrtné rituály. Najlepšia smrť pre Merjana, je utopenie sa v rieke, ale nie dobrovoľne. Mŕtvych spaľujú a ich popol rozsievajú do rieky. Všetko, čo súvisí s nimi, súvisí tak zároveň s prírodou. Zrejme veria v panteizmus, teda v to, že Boh existuje v prírode a že sa mu priblížia tak, že s ňou splynú. Tento film má veľmi pomalé tempo, ktoré sprevádza rozprávanie jednej z postáv, akoby už z iného času. Prekvapil ma záver, ale koniec-koncov to bolo aj logické vyústenie a potvrdenie všetkého, čo sa dovtedy vo filme ukázalo a povedalo. Naozaj kontemplatívne, až meditatívne, film vyhral cenu za najlepšiu snímku v sekcií Medzinárodná súťaž filmov na Arf Film Feste 2011. Trošku prekvapenie, ale asi to bude tým, že je to veľmi výtvarne poňaté a možno to najoriginálnejšie, čo sa premietalo.

Ruská kosa, depka jak z Kaurismäkiho filmu, namakaná kamera a do toho muzika ako Dead Can't Dance...všetko sa mi to dralo pod kožu!

ak idem na festivale na ruský film, ktorý má v názve niečo s dušami, viem, že dostanem zmes zvláštneho ruského mysticizmu, pozornosť zasluhujúcich hereckých výkonov a určite aj zručnej filmárčiny - a to všetko Tiché duše ponúkli;

Ztichlé duše jsou dost zvláštním filmem. Přijde mi to spíš jako absolutní umění. Celý film je vyprávěný především v dlouhých tichých scénách, které jsou proplétány těmi trošku vážnějšími, neobvyklejšími a celé to má tvořit film. Zaplaťpánbůh, že to má 75 minut, protože dýl bych už to asi nezvládl. Každopádně musím říct, že jsem rád, že jsem film viděl. Ukázal mi názory a život jednoho z národů v Rusku, který byl občas...no co občas, skoro pořád, dost absurdní...a právě kvůli tomu jsem film chtěl vidět. I když to mohl ukázat ještě o trošku líp.(21.10.2011)