Vzpomínáš na Dolly Bell? (1981)

Emir Kusturica a jeho balkánská debutová zpověď doby. Domy, do kterých by slušný člověk nevlezl. Kolotočáři na rozmáčené a rozblácené louce. Čtrnáctiletí kluci vyhulující u střelnice, zalejvající kouř travaricí, kterou jeden z nich ztopil ožralému fotrovi. To, že je vedro k zbláznění, kamera radši ani neukazuje. Trošku zoufalství, ale po Balkánsku. Takže takové hezké zoufalství.

Jakožto obdivovatel režisérů pocházejících   z bývalé SFRJ (Kusturica, Zafranovič,   Petrovič, Paskaljevič a další) nemohu jinak,   než i tento film pozvednout na piedestal. Jediní   Slované nezávislí na Moskvě se mohli podívat   na poválečnou komunistickou minulost svého   státu s humorem, i když někdy na pozadí   tragických osudů, což ale není případ tohoto   příběhu. Mladíček Dino mě vždy dovede   pobavit svým tápáním v počátku svého   sexuálního života, stejně jako na zkouškách   zábavného lidového orchestru. Balkánskou hudbu   totiž miluju. Jeho zklamání z první lásky,   když musí sledovat Šinkora a jeho partu, která   se celá s Dolly Bell vyspí, je adekvátní době   a jeho vyspělosti.

[2,5*]     S Kusturicom to mám tak fifty-fifty. Jeden jeho film ma uchváti, druhý ma nudí. Tento patrí do tej druhej kategórie. Pritom námet mi je celkom blízky, prostredie aj doba sú mi dôverne známe, pripomínajú mi detstvo. Bavilo ma sledovať sarajevské špecifiká, jazyk sa dobre počúval, hudba bola fajn. Lenže čo z toho, keď ma príbeh vôbec nebavil a postavy mi boli až na Dina nesympatické? To čo niektoré postavy (otec) stvárali a hlavne čo natárali, tak to bolo na facku.

S odstupom času temer 40 rokov od prvého a hneď úspešného filmu Emira (Nemanja) Kusturicu by sa to dalo premenovať aj na Spomínaš na mladé časy v Sarajeve Emir ? Film zachytáva život obyvateľov multietnického Sarajeva začiatkom 60-tych rokov 20 storočia, kde sa toho od atentátu Gavrilu Principa v 1914 na arcivojvodu Ferdinanda veľa nezmenilo. Ak, tak len vláda Titových komunistov a pokus o pozdvihnutie kultúry zanietenými propagandistami. Presne v takomto prostredí vyrastal sarajevskýr odák Kusturica. Raz sa jeho matka sťažovala švagrinej na svojho pubertálneho syna,ťažkého záškoláka a odchovanca ulice „Polovica jeho vrstovníkov je buď v base alebo v polepšovni. Čo z neho len bude?!“ Našťastie to dopadlo dobre.Tak je to i vo filme, zapálení komunisti, prostí a veselí Bosniaci,rakija, pospievať si, požartovať a neodmysliteľné dno spoločnosti zlodej a prostitútka.A tú s takými vnadami by nebránil len zamilovaný adolescent Dino. Na Kusturicu málo humoru, dobrej balkánskej muziky, uletených scén. Hlavná postava Dino (Slavko Štimac) je osobitná kapitola. V čase natáčania táto detská hviezda mala už 20 rokov, ale vyzerá skutočne ako 16 ročný. Konečná scéna zachycuje nové panelákové Sarajevo a auto s rodinou ktorá sa sťahuje. Rovnako ako Kusturica s manželkou a deťmi preč zo zapadákova Sarajevo kde ho miestni recenzenti a komunisti šikanovali za scenár k politicky ladenému filmu Otec na služobnej ceste. V roku 1965 som prechádzal 1x Bosnou, cesty od Františka Jozefa, chlapci vyholené hlavy a veľké uši, sem tam hodili len tak po aute kameň. Tam to kľudné asi nikdy nebolo a nebude. Film za 4*a 1* za nostalgiu pravého Balkánu ako si ho do dnes pamätám.

Autobiografický príbeh o neľahkom detstve autora dáva filmu srdce. Dino zažíva chorobu a smrť otca, ktorý bol komunista, ale rodina zostala aj tak veriaca. Zažíva prvú lásku v osobe jednej dievčiny, pre ktorú sa aj pobije s jej bratom, ktorý ju predáva. Film síce dopĺňa dobrá hudba, ale je tam veľa hluchých miest a veľmi sa tiahne, čo ho robí nudným. Zo samotného detstva tam je iba časť a nedáva komplexný pohľad na život Dina. Kusturica nám ukazuje aj zlé stránky ľudí ako alkoholizmus, zneužitie dievčiny viacerými bosnianskymi chlapcami. Napriek tomu humoru je to celé také šedé, čo vypovedá o komunizme a správaní ľuďoch, ktorí sami robili tie časy takými, akými nakoniec aj boli. To sťahovanie pre mňa aj symbolizuje to, že odvtedy už Kusturica iba napredoval. Toto bol síce priemer, ale ako jeden z prvých jeho filmov bol veľmi na úrovni. Pekný príbeh, pekný film, ja som na jeho filmy a špeciálne na juhoslovanské veľmi náročný, lebo viem, že majú často naviac, ako nakoniec dopadnú, ale keď sa už podaria, stoja za to. Po prehodnotení svojich názorov a dodatočnom pochopení, niektorých motívov ako pochmúrne počasie a iné, dávam s prehľadom štyri hviezdičky.