Uhol pohľadu (1984)

Balcov celovečerný debut som vnímal ako trochu ustráchaný a trochu chaotický. Toľko vecí, o ktorých chce hovoriť, no pritom akoby nevedel nájsť ten správny spôsob. Výrazný nesúlad medzi formou a obsahom sa snaží zakrývať nápadnou civilnosťou. Balco rozpráva príbeh mladého filmára Ivana nachádzajúceho sa uprostred práce na dokumentárnom filme o virtuóznom organistovi Skurákovi. Ivan je ambiciózny, hĺbavý, trochu stratený. Chce vytvoriť dielo, v ktorom sa zobrazované a spôsob zobrazovania stanú jasným portrétom autora, skrátka, dokonalý film. Kamera je vesmír, svet je uhol pohľadu. Objektív ho zachytáva a zároveň vytvára. Balco hovorí o moci filmu. Ďalej však v rámci rozvíjania tematiky uhla pohľadu poukazuje aj na jeho abstraktnú rovinu - názorový kontrast (generačná priepasť), vyrovnávanie sa s cenzúrou (schvaľovanie scenára, vstupy do televízneho rozhovoru), manipulácia kreatívneho procesu ideologickými otázkami a formalitami, ktoré ničia priestor pre hru. Zároveň uvažuje o úlohe dokumentaristu a necháva priestor pre úvahy budúcich adeptov tohto remesla: kde sa nachádza hranica medzi nestranným pozorovaním a ostrým zásahom do súkromia? Balco vie presne, o čom chce hovoriť. Oplatí sa vypočuť si ho.

Hrať na organe je skutočné umenie. Ale pre neznalca často ohromná nuda. Aj tento film, ako (ne)točiť dokument podľa stanovených predstáv, je umenie. V roku 1984 nemohol ťať viac do živého, takže obsahuje len taký jemný konflikt a zvyšné pasáže sú vyplnené hudbou alebo bezcieľným obsahom, a aj 70 minút sa tak zdá veľa.
––––Tak čo s vami? Scenár o jednom, film je o druhom. Ako to máme hodnotiť? ... Tu musíte predviesť, ako zvládnuťvopred stanovený zámer.

Balcov debut asi má svoju poetiku, je jemný, z prostredia filmárom dobre známeho a civilnosťou miestami trochu pripomína ranú tvorbu zanussiho, či kieslowskeho. Narozdiel od nich je však Balcov príbeh pomerne plochý, nezaujímavý, nezáživný - vo svojej dobe je neschopný byť odvážnejší. Následkom toho končí snímok iba ako nudná normalizačná konverzačka, vypĺňajúca celovečernú stopáž pridlhými scénami hrania na organ. Dnes sa ho oplatí pozrieť asi iba kvôli mladému Šulíkovi.(10.03.2020)

V kine a s predkomentárom Vlada Balca, ktorému nikto nikdy nerozumie, je to za štyri. Vážne sme nevedeli, čo nás čaká, ale nakoniec sa z Uhľa pohľadu "vyklubala" zaujímavá štúdia na tému.....uhol pohľadu. Je to trochu amatérske, ale na druhej strane aj prekvapivo profesionálne na celovečerný debut a otvára to viaceré otázky svedomia, názorov, generačných postojov a všeličoho iného. Veď poznáte staršie slovenské filmy.(02.12.2014)

Neukotvenosť, neukotvenosť a zase raz neukotvenosť. Príbeh rozpráva v dvoch rovinách príbeh navzájom poprepletaný, ale výsledok je veľmi tŕpky, nezáživný a vo všetkých " uhľoch pohľadu" nezaujímavý, fádny a nudný. Balco je možno zručný režisér, ktorý dokáže predostrieť kostru príbehu zaujímavým spôsobom, a tak isto vie ako určiť charakter postavy na malom poli, tak aby pôsobili ako tak uveriteľne. Sú zasadené do kontextu, nevybočujú zo svojich charakterov, ale práve preto nemajú nejaký väčší - hlbší presah. To je vlastne veľkou chybou tohto filmu. Žiadny vývin, žiadny posun dopredu, snaha o zobrazenie autenticity reakcií na určité situácie u charakterov vystreľuje v dramatických scénach do prázdna a koniec je ako keby blúdenie po slepej uličke, snažiac sa nájsť aspoň minimálnu satisfakciu, ktorá by diváka túžiaceho po poriadnej dráme skutočne uspokojila. Jediné plus je mladý Šulík a tiež zobrazenie určitých politických postupov, ktorým strarší hrdina prepadol a proti ktorým mladší revoltuje. Podpriemerná snímka, ktorá sa snažila nájsť myšlienku v dobe, ktorá podobným myšlienkam veľmi nepriala.(19.04.2013)