Let asfaltového holuba (1990)

Dodo (Ondřej Vetchý) sa chcel stať hercom, ale "nevydalo". Namiesto toho sa chtiac-nechtiac zaplietol do pofidérnych kšeftov s kamarátom z vojny Zdenom (Roman Luknár) a skončil za mäsiarskym pultom v obchode, čo mu v spojitosti s traumami z detstva na psychickej pohode nepridáva.Let asfaltového holubarežiséraVlada Balcaz roku 1990 má papierovo na to byť oveľa lepším filmom, než akým v skutočnosti je. V praxi ale pôsobí pomerne "rozhárane" a miestami príbehovo slabšie, čo negatívne ovplyvňuje aj jeho najlepší prvok, a síce vykreslenie postavy Doda a jeho prežívania. Napriek tomu je dramaticko-psychologická rovina, do ktorej sú zakomponované aj obrazy z Dodovej minulosti, zaujímavá, pretože dobre pracuje s postupnou charakterovou výstavbou, čo možno najväčšmi badať na zmenách jeho správania. "Prerod" z dobráka na "tyrana", ktorému sa sprotivil celý svet, dokresľujú aj zvládnuté poeticky ladené pasáže a solídna hudbaVladimíra Godára, ktoré sa sem-tam miešajú so zábermi autentickej dobovej Bratislavy.Let asfaltového holubarobí najväčší dojem nie ako celok, ale hereckým výkonom Ondřeja Vetchého, ktorý prakticky prináša snímke väčšinu plusových bodov. Nebyť jeho, ťažko povedať, ako by to s Balcovým dielom dopadlo. Potenciál má aj vzhľadom na dobu vzniku veľký, ale naplno ho využiť nedokáže.

Ako Vetchému (s hlasom Kronera) život podľa jeho predstáv nevyšiel. Na preskáčku flešbekovo je prezentovaný jeho príbeh, nie úplne šťastné detstvo, veľké plány po vojenčine, mäkká povaha a nedobrý vplyv pochybného kamaráta Luknára, osobnostná zmena veľmi zlým smerom a potreba schladiť. Dej doplňujú symbolické obrazy na faunu alebo pukajúcu fľašu borovičky a silná hudby od Godára. Herecky veľmi dobré, dokonca ani predabovanie hlavného hrdinu nepôsobí rušivo, akurát toho umenia bolo na mňa občas trochu veľa. Za tri a pol čokolády Nestlé v taške.

Traumou z detstva sužovaný mladík z dediny má hlavu plnú poetických predsavzatí o živote v meste. Nesplnenie ideálov o filmovej tvorbe, či štúdiu nahrádza zhrubnutím na barovo-mejdanového frajera, vybíjajúceho si pošramotené ego ubližovaním okoliu. Rozpory s vnútorne citlivým "ja" sa stupňujú, nádejný vzťah sa búra, istoty rodinného zázemia zanikajú... Opakujúce sa symboly žaby a sovy, zmätené skoky do minulosti hlavného hrdinu a odkazy na zanikajúci socializmus, kedy sa príbeh odohráva, zrejme mali dodať umeleckú nadstavbu, ale v kontexte hlavnej dejovej línie o pohltení mestským bahnom pôsobia rušivo, nadbytočne film spomaľujú a ten potom stráca šmrnc. 50%

Filmové ponaučení: 1. S poctivostí nejblíž dojdeš. 2. Jestli nemáš aspoň čtyřky, tak je vůbec neukazuj. 3. Něco jsme tím chtěli říct, ale nevíme co.

Porevolučný príbeh dvoch rozdielnych kamarátov sa nesie práve na kontraste charakterov. Azda len tých flashbackov mohlo byť pomenej, divák si vedel domyslieť mnohé motívy. Ondřej Vetchý podal veľmi slušný výkon a nahovoril ho Ján Kroner.