Rivers of Babylon (1998)

Satirická cesta jednoduchého človeka z kotolne na strechu sveta. Výborná knižná predloha, ktorú je ale ťažšie pretaviť do zrozumiteľnej filmovej adaptácie, čo bolo miestami vidno na scenári. Chválim zakomponovanie Urbana ako rozprávača, naopak chýbal mi detailnejší pohľad na Ráczovo rodinné zázemie/dedinu

Rivers of Babylonv knižnej podobe, ktorú napísal spisovateľPeter Pištanek, už svojím spôsobom patrí k slovenským literárnym klasikám. Filmovú verziu diela s režisérskym podpisomVlada Balcavšak ale ani zďaleka nemožno radiť k slovenským filmovým klasikám. Príbeh o kuričovi Ráczovi (Andrej Hryc), ktorý sa prostým ovládaním ventilov v kotolni vypracuje na váženú a obávanú postavu, odzrkadľuje časy raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. S príchodom slobody sa mnohé nuly stali ešte väčšími nulami s tým rozdielom, že mali o niekoľko viac núl na účte. To, čo relatívne dobre vyznieva v Pištánkovej predlohe, nevyznieva tak dobre v Balcovom filme. Respektíve, nepôsobí to tak dobre. Respektíve, ešte lepšie povedané, až toľko, prakticky vôbec, to nebaví. Esenciu ponovembrových časov v karikovanej podobe s archetypmi pofidérnych figúrok síce film vystihuje obstojne, ale spracovaním diváka dianie v Balcovom diele výraznejším spôsobom nezaujme. A to napriek tomu, že sa prakticky pridŕža obstojnej Pištankovej predlohy. Andrej Hryc tu vystupuje možno vo svojej životnej role, ale odpudivá postava Rácza (hoc taká má byť) znechucuje a kazí už tak slabý dojem z filmu.Rivers of Babylon, ak ho dokáže človek správne čítať, je historickým svedectvom časov, kedy sa najväčší vagabundi stali najväčšími "kráľmi", mysliac si, že môžu všetko. Schopnosť zachytiť túto svojskú dobu v spojení s deväťdesiatkovou Bratislavou a hudobným podfarbením skladbamiRicharda Müllerapatrí k niekoľko málo pozitívam filmu Vlada Balca, ktorý je inak celkovo veľmi podpriemerným počinom.

Bestseller nebestseller, Pišťánek dopadol ako dopadol a Mufti je tu ďalej. Zatiaľ. Táto paródia na spoločenské javy sa mi nepáčila. Zbytočne vulgárna a postavy vybrané slabo, okrem Hryca, ten sa k tomu hodil, ale zvyšok je taký, že vlastnekrivohub Solteszneskôr napísalSviňua toto je ako keby jeho predobraz. Atmosféra deväťdesiatok chytená dobre, veď vtedy sa to točilo, takže to tiež nie je extra plus.

Akoze, nemyslim si, ze filmova adaptacia knihy (alebo film na motivy knihy, keby sme chceli slovickarit) sa musi otrocky drzat predlohy. Mam problem aj s oblubenym vyhlasenim "kniha je lepsia nez film", lebo za mna ide o dva absolutne odlisne zazitky. Ku knihe RoB som sa dostala pomerne neskoro, po tridsiatke - narazam na nazory, ze by malo ist o povinnu literaturu na strednych skolach, cim si teda nie som uplne ista, ale za mna je to skvela a velmi vtipna satira, pri ktorej som sa niekolkokrat doslova rehotala. Film bol v tomto ohlade velkym sklamanim, humoru tam bolo pomenej (bol nejaky vobec?) a kto necital knihu, asi nerozumel motivaciam a vyvoju polovice postav. Filozoficke rozjimanie Adyho Hajdu bolo uz len klincom do rakvy (v pripade jeho postavy vlastne doslova). Naopak herecke obsadenie sa mi celkom pacilo, Hryc bol dokonala trefa. Ale kym knihu hodnotim velmi vysoko, film je len takym jej slabym odtienom.

Nepochybne je tu Hryc vo svojej koži, akoby mu to niekto napísal na požiadanie. Napriek tomu som film pozeral s minimálnym záujmom, a to si dotyčné obdobie dobre pamätám. Určite mi vo filme vadilo vytrhávanie epizód z nejakého väčšieho celku, pričom postavy neboli dostatočne predstavené a tak mi úplne všetky zostávali ľahostajné. Slabšie tri hviezdy a viac to nepotrebujem vidieť. ––––Možno som bol zbabelec, ale präcu som považoval za poslednú možnosť, ako prísť k peniazom. –––– Vieš, kto som? Povezieš ju ako krehkú nádobu. A ručíš mi za ňu životmi svojich detí. –––– DOBRO nemá v sebe tú uhrančivosť a príťažlivú silu ako ZLO.