Úctyhodní lidé (1975)

Výborná lokace, atmosféra, autentické tváře jižní Itálie. Temperament jižanů je zde zdůrazněn teatrálním strháním oblečení před každým stykem a líbáním Franca Nera – až mu knírek lítá ze strany na stranu. :-)
Pamatoval jsem si toto dílo z doby před rokem 1989, chtěl jsem si ho osvěžit – stejně jako film s Francem Nerem Vyšetřování skončilo, zapomeňte! Co bych viděl jako zbytečné snížení autenticity, jsou ty figuríny zavražděných. Už méně lidí si asi uvědomí historicky faktické chyby.
V kostele je prázdná rakev bývalého starosty a bratra „starého pána“ (advokát Antonio Bellocampo), na jejímž štítku je uveden rok úmrtí 1944! Později je nám v zahradě u makety amerického bombardéru vysvětleno, že je prázdná proto, že místní lidé v den podepsání příměří vtrhli do kostela a tělo znesvětili. Jenže to by tam starosta ještě neležel – a tedy ještě žil – protože příměří bylo podepsáno už 3. září 1943.
Ještě další věc, které jsem si všiml: když jedou autem do chudinské čtvrti učitelka a „starý pán“, kantorka mluví o zavražděných v kontextu k její osobě, a přitom byl doposud zabit jen jeden – ten nechutný „nápadník“.
Dabing ze 70. let je skvělý. Kolikrát se přistihnu, že přemýšlím nad tím, kdo danou postavu nadaboval. Při erotické scéně je výborné hlasové herectví paní Trejtnarové.  :-)

„Krvavý kvet pre učiteľku.”•Nič netušiaca, šarmantná a drzá učiteľka v jednom a tom istom ponímaní,Elena Bardiová[a to v podaní hriešne sexy vystupujúcejJennifer O’Neillovej], akurát prichádzajúca zo severu až konkrétne kamsi na juh, čiže na Sicíliu, kde sa vskutku i čoraz viac zaplietala do naprosto nepredvídateľných, resp. podivuhodne koncipovaných hier, v ktorých dosahovala akýsi status v podobe„Dona Corleona v sukni,”dokonca až taký rešpekt neskoršie vzbudzovala u miestneho negramotného(?) obyvateľstva, a pritom ani nebola predstaviteľkou organizovaného zločinu; skrátka, namiesto výučby v škole, ktorej sa síce miestami tiež venovala, kedy jej trieda spočiatku zívala len akousi riedkou účasťou, sa po čase celkom naplnila, no to už následne začalo súvisieť s danými "reformami," na ktorých sa zaslúžene podieľala, ale o tom až niekedy potom, keď to daná situácia napokon povolí; radšej nechcem zachádzať do prílišných detailov, keďže by som tým pádom mohol vyzradiť hlavnú pointu, ktorá bola celkovo hodne zaujímavou, no zase na opačnej strane, to jest po scenáristickej stránke i nevierohodnou v rámci tohto celku, kedy jej úplne hladko prechádzali predchádzajúce situácie, z ktorých sa zakaždým dokázala akosi vyvliecť, alebo poprípade sa aj pekne vyzliecť do naha, keď bol povedzme zrovna po ruke jej kolega-profesor,Michele Belcorev stvárneníFrancom Nerom, ktorý sa počas diania → objavoval a mizol, znovu sa objavil, aby celkom zmizol. • Názov daného filmu v pôvodnom jazyku ako:Gente di rispetto, by sa dal skoršie voľne preložiť, ako nieÚctyhodní, aleÚctiví ľudia, ktorí presne takúto náklonnosť prejavovali voči hore uvedenej, ústrednej protagonistke, ktorá si to zrejme aj náležite užívala → trebárs ešte i za vydarenej asistencieMorriconehohudobného doprovodu, ktorý ju doprevádzal po zaujímavom prostredí so sociálnym podtextom.•Ak by som to tak mohol vôbec pomenovať, tak asi najväčšie "sklamanie," pramenilo z nedostatočného, scenáristického kreditu, ktorý si ho postupne vymlátil na vytvorení pomerne dosť zvláštnej zápletky, s ktorou sa teda i dlhšiu dobu kvalitne pracovalo, ale po čase už začala pomaličky dostávať menšie trhliny s akýmsiW*T*Fmomentom, čo u magisterského titulu o to viac zamrzí. Áno, a táto všadeprítomná naivita sa jej držala ako nejaký kliešť, a nie, a nie sa jej pustiť.•Luigi, odpúšťam Vám, no rozhodne nezabúdam, že ste priam premárnili tento potenciál, aký sa v danej látke naostatok skrýval.

Typická Sicílie a její mafiánské praktiky. I když Úctyhodní lidé se poněkud vymykají, hlavně v překvapivém závěru. Vraždy jsou nezvykle provedené, byla by to dobrá pomůcka pro studenty kriminalistiky. Režisér neopomíjí ani všudypřítomný problém chudoby. Jennifer O'Neill hraje skvěle. Franco Nero tentokrát tolik nezazářil, tedy kromě jeho uhrančivých modrých očí. Představil se jako učitel – filozof a tím také zůstal. Žádné šokující odhalení, které jsem od něj očekávala se nekonalo. Nestárnoucí klasika, kterou jsem si užila o to víc, protože jsem film viděla v originálním znění.

Čo zmôže jedna úboha mladá žena v sicílskom mestečku plnom zaužívaných postupov a tiež plánov? Veľa nie. Mysterióznosť ide len tak po povrchu, dve tretiny filmu sa točia okolo toho istého bodu, až záverečná polhodina odkrýva všetky úskalia a tak si treba dosť počkať. Tie najdrsnejšie veci v tejto dráme sa dejú vždy uprostred námestia. Za charizmatického Masona ale palec hore. Naopak, Nero v roli zbabelého učiteľa je nevýrazný a ani sa nepamätám, kedy by bol obsadený v takmer zbytočnej roli, ešte k tomu ako zbabelec.

Pokojnú hladinu života v malom Sicílsom mestečku rozvíri príchod novej mladej príťažlivej učiteľky. Miestni si od nej držia odstup okrem jej takpovediac mecenáša  Antonia Bellocampa a profesora Michela Belcora, s ktorým nadviaže intímny vzťah. Čoskoro sa však stáva terčom útokov a hoci sú miestni navonok nevšímaví, niekto zakaždým útočníka zabije a vystaví uprostred mesta. Produkcia nie je síce americká ale slušne sa jej darí zahusťovať atmosféru a vyzerá to na slušný milostný thriller. Scenárista len pomaly odhaľuje skutočné pohnútky protagonistov takže v závere sa dočkáme prerodu na psychologickú drámu až politický thriller. Herecké výkony sú veľmi dobré a aj keď môžu vyzerať zvláštne, zrejme vystihujú taliansku mentalitu.