Třetí část noci (1971)

Żuławského celovečerný debut a ide o veľmi agresívny snímok. Táto agresivita je ešte viac zdôraznená v jeho druhom celovečernom filme -Diabol. Myslím si, že keby som Żuławského filmografiu videl chronologicky, tento film by bol pre mňa ešte pôsobivejší, ako po tom, čo som už videlDiabla. Napriek tomu jeTretia časť nociimpozantná, desivá a brutálna vízia. Vina preživších, ľútosť, chaos, dvojníci, šialenstvo. Hlavnej postavy, celého sveta, samotného Żuławského. Sivastá masa budov a chodieb, ktoré zapadajú jedna do druhej. Rozpadajúce sa zvyšky civilizácie, slušnosti a dôstojnosti. Neviditeľní a nerozoznateľní nepriatelia, zahalení a tichí (zaujímavé je, že keď raz prehovoria, je to po poľsky). Jeden z jeho lepších filmov, ale myslím si, že podobný prístup zdokonalil vDiablovi.

Andrzej Zulawski nie vo svojej vrcholnej forme, ale stále zaujme scénografiou a napätím. Film sa odohráva počas druhej svetovej v Krakowe a asi aj v priľahlej oblasti. Nemci to tam okpujú a hneď v úvode zavraždia Michalovi matku, ženu aj syna. On sa šiel pritom po chorobe len prejsť s otcom. Chce ísť do odboja, jeho kamarát Oleg ho berie a káže mu čakať dole vo vnútrobloku bytového domu. Oleg je zabitý tiež, Michal ranený sa dá na útek. Po dlhom utekaní pred políciou sa dostáva do iného bytového domu, kde už čaká na svoju záverečnú streľbu, no oni trafia iného. Jeho žena je v šoku, odvedú ju späť do bytu. Keď odídu, Michal zistí, že je tehotná a ide jej pomôcť rodiť. Nevidíme ženské genitálie, na vychádzajúce modré telo už áno. Neskôr si Michal spomína, ako stretol prvýkrát svoju ženu Helenu, keď robil podľa jej názoru príliš slušného poisťovacieho agenta. Potom sa vráti do reality a ľahne si na posteľ. Vďaka šikovnej kamere sa len jej pohybom presunieme pár centrimetrov ďalej, aby sme zistili, že Michal je stále na byte s mamičkou a jej dieťaťom. Žene sa priznáva s tým, že si ho policajti pomýlili s jej mužom práve keď sa schyľuje k intímnej atmosfére, otcovi tají zranenie, prezlieka sa pred ním potajomky a skoro s ním hrá na husle, namiesto toho, aby zranenie priznal. Otec mu vyčíta rozbitie manželstva jeho frajerky. Otec mu vraví, aby nerozmýšľal nad mŕtvou ako nad živou a nehalucinoval, no sám má ľahostajno-depresívne reči potom, ako syn odišiel a zistí, že krváca z rany, ktorú mu zatajil. Otec sa ním nebeží, len filozofuje. Architekúra je výborná, rovnako ako vykrášľné interiéry. Potom sa bez nadväznosti dostávame ku chlapovi, ktorý je zdiaľky taký bledý, až vyzerá fialový a tiež ľahostajno-smutne filozufuje. Kamera ho zaberá POV pohľadom, akoby sme sa pozerali Michalovými očami. Za doklady a potravinové prídely sa ľudia dávajú cucať všami v krabičke v rámci lekárskeho výskumu. Počas takejto seanse sú ľudia vždy nervózny a Michal dokonca halucinuje, a tá halucinácia bohužiaľ nie je formálne veľmi dobre zvládnutá. Dokonca aj klaviristka v laboratóriu má na stehnách priviazané krabičky so všami. Pozerať sa na prácu so všami pod mikroskopom je jedna báseň. Zaujme surreaálna scéna, kedy Lukáš, Michalov mŕtvy syn, prechádza zo scény z prítomnosti do scény minulosti len prejdením chodby. Z vedľajších postáv je psychicky na dne Michalov známy, kolega vo výskume, ktorý je tak vystresovaný, že vraví, že by všetkých udal. Kamerou ideme samostatne už len za bývalým mužom Michalovej mŕtvej ženy, ktorý sa stal zabijakom pre odboj a vytratili sa z neho city. Hlavná ženská hrdinka zasa výborné zahrá záchvat zúfalej šialenosti, no nemá tu toľko priestoru akoIsabelle Adjaniv režisérovom neskoršom filmePossession. Všetko smeruje do deštrukcie sa sprievodu beznádeje. Režisér sa tu bál úplnej nahoty, keďže vidíme 4 nahé telá v rýchlom slede a všetky majú zakryté genitálie. Prekvapenia a paralely sa tu dejú od začiatku do konca. Film je veľmi lyrický a ľahko surreálny, v deji sa ale dá ľahko vyznať. Moderná hudba tu neznie dobre. Scénografia je výborná. Dialógy skôr ako od Dostojevského, než reálne, ale vzhľadom na tému znejú dobre. Na prvotinu sú tu celkom sústredené herecké výkony, a jednoznačne sústredená kamera. Zábavnosťou a napätím je to ale horšie ako Possession, takže pre mňa o triedu nižšie.

Až práve takýmto mimoriadnym spôsobom „zavšivavený,” a to vskutku ďalej ani nehovoriac o rozbitej naratívnej intelektuálnej časti, vrátane aj hovorovo, resp. hororovo podchytený debut zo strany tohto poľského režiséra Andrzeja Żuławskiho, som v živote ešte asi ani nevidel, a ktorému som, úprimne, akosi poriadne ani neporozumel, čo si teda vôbec pamätám; z môjho uhla pohľadu sa teda napokon zvyčajne jednalo iba o akýsi „neprehľadný chaos,” s naprosto strhujúcim úvodom; ďalej, geniálnou gestapo naháňačkou, ako povedzme s blížiacou sa stredovou výplňou; udalosti spejúce do konečného záveru sa zase vyznačovali vatovou štylizáciou, ktorá ma čoraz viac utvrdzovala v tom názore, že si zrejme s ústredným protagonistom v podaníMichała, asi len tak rýchlo nepotykáme, aj keď som sa snažil porozumieť jeho pohnútkam.•Neviem, čo vlastne daného autora viacej fascinovalo? Buď tento parazitujúci hmyz v podobe vši, ktoré postavám dobrovoľne nasávali krv z nôh, z čoho sa následne azda potom vyrábali aj vakcíny proti týfusu, a z toho sa mi, vážení a milí, mimochodom, koľkokrát urobilo vážne nevoľno; nejedná sa o bujnú fantáziu zo strán scenáristov [otca a syna Żuławskich], ale o skutočné udalosti naprieč II. svetovou vojnou → (očkovaciu látku vyvinul biológ Rudolf Weigl, rodák z českého Přerova, pozn. recenzenta), alebo zverstvá, páchané brutálnymi esesákmi, ktorí nemali zľutovanie absolútne s nikým a s ničím s presahom až kamsi do súčasnosti(!) ← osobne by som dal najskôr prednosť druhej možnosti, nakoľko nie som žiadnym zástancom "vakcín" na rôzne aplikované spôsoby, i keď nepopieram, že v daných časoch to malo svoj ucelený význam.•Áno, výrazné sklamanie sa predsa vo vyššej miere dostavilo, čo by som sprvoti ani nijako extra zvlášť neočakával, keďže pôvodné očakávania boli nadmieru vysokými.P.S.:Jedného dňa to muselo prísť, že budem pociťovať určité rozčarovanie nad mojou osobou doposiaľ veľmi vychvaľovanou/prechválenou poľskou kinematografiou; „žeby som sa trocha pošmykol na vlastnej banánovej šupke?”

Film se nesleduje lehko, člověk naň musí mít už něco filmů za sebou nebo disponovat jakýmsi absolutním nadhledem. Dopustím se parafráze, Tenhle film není pro každýho. Některé obrazy vykreslují hrůzy války, jiné zase pohled do duše člověka, který přišel o své nejbližší a marně se je snaží nahradit. Přesto nepříjemné obrazy nejsou použivané prvoplánovitě nebo proto, aby člověka šokovaly. Rád bych vyzdvihnul velmi kvalitní kameru, nemohl jsem uvěřit, že film je z roku 1971, vizuál některých scén mě doslova nadchnul, práce se světlem je famózní.

Válečné psycho. Andrzej Zulawski natočil o deset let později o něco známější thrillerPosedlost, snímek, který kladl vcelku těžké nároky na diváka. To samé je nutno očekávat i u Třetí části noci. Nelze tento film jednoznačně uchopit ani pochopit. Hlavně bych rád zmínil velmi povedenou hudbu Andrzeje Korzynskiho, která dobře vykresluje atmosféru snímku.