Mé noci jsou krásnější než vaše dny (1989)

Pôsobí ako kombináciaL'Important c'est d'aimer(Jacques Dutronc, excentrický vzťah, slizkosť tu je však na oveľa nižšom stupni) a Żuławského predchádzajúceho filmuL'Amour braque(Sophie Marceau, detské traumy, lingvistické experimenty). Použitie jazyka dovedené do extrému. Dialógy vo veršoch, nekonečné slovné hrátky, ktoré vystupňujú do vedomého skoro schizofrenického blábolu – postava Jacquesa Dutronca je programátor, ktorý vynašiel nový programovací jazyk, ale sám stráca schopnosť zapamätať si slová a komunikovať. Żuławski pracuje bez kompromisov (ako zvyčajne); aby človek pochopil všetky nuansy dialógu, musí ovládať francúzštinu. Titulkami sa to nedá vyjadriť. Tento prístup k jazyku občas funguje, ale niekedy je dotlačený do takého extrému, že slúži ako ďalšia vrstva bariéry medzi mnou a tým čo sa deje na obrazovke. Nejde o film tak extrémny alebo agresívny ako jeho predošlé diela, a to ani čo sa týka kamery či konania postáv. Namiesto roztrasenej ručnej kamery tu je viac uhladená menej konfrontačná kamera. Dej sa odohráva prevažne v niekoľkých opakujúcich sa lokáciách (treba povedať, že naozaj nádherných) a ako celok pôsobí komorne. Postavy majú dôvod byť typickými manickými archetypmi: jedna stráca svoje kognitívne schopnosti, kvôli chorobe mozgu a má traumu z detstva, zatiaľ čo druhá má mentálne nezvyčajne vyčerpávajúcu prácu a má traumu z detstva. Hoci nie je taký extrémny ako jeho ostatné filmy, je stále dosť znepokojujúci: mentálny úpadok Dutronca je ukázaný efektívne. Mnohé zaujímavé prvky a nápady, ktoré do seba nikdy plne nezapadnú a nevytvoria plnohodnotný celok. Sú tu prvky, ktoré Żuławski zrealizoval lepšie v iných filmoch. Pre mňa doposiaľ najhorší Żuławski, ale aj jeho slabšie filmy sú zaujímavé a stoja za pozretie.

Asi jsem natvrdlej, ale vůbec jsem nechápal, která bije. Oni se šli nakonec utopit ? A proč se při tom tak hihňali ? Jediné plus filmu snad nemusím zdůrazňovat. A ani se nedivím autorce literární předlohy, že byla zděšená. .... Druhý den mi to nedalo a koukl se na začátek znovu, bez přetáčení. Přidávám hvězdičku, ten úvod je poměrně srozumitelný. Nakonec pak i ten konec, ale stejně, proč je to tak složité ? Vždyť to mohla být nádherná romantická dojárna ...

Noci naozaj môžu byť krajšie ako dni. Hlavne vďaka spánku. Nevzdávajte sa svojich snov! Spite ďalej... Ale k veci: neskutočne iritujúca vec, ktorá mi bohužiaľ maximálne nesadla... Absolútne nefunkčné veršovačky, nefunkčné dialógy filozofického i nefilozofického charakteru. A nado všetko vytŕča kvantum absolútne nefunkčnej nahoty. Nie.

V životě jsem na žádný film nekoukala tak dlouho jako na bizarní divadla Żuławského. Na jeho filmy potřebujete čas, při jeho filmech potřebujete pauzu, u jeho filmů zvažujete, zda to vzdát. Naprosto nelogické kroky jeho filmových postav mohou působit jako jisté filmové umění, nicméně pořád to bude laciný brak. Tak se ptám - jak sakra toto může mít 71%?!

Dalsi film Andrzeje Zulawskeho /Posedlost, Na srebrnym Globie/ ktory je tazko pochopitelny a tazko sa vysvetluje. Ja som ho teda nepochopil vobec a vlastne ho pochopit ani nechcem. Stacilo mi, ze som sa rozhodne nemienil xmrti ufilozofovat nad kazdou jednou vetou, proste som sa len nechal unasat reziou a volnym plynutim filmu. Nesnazil som sa ani odpovedat na otazky "Co to sakra je" - proste som neodpovedal a uvedomil som si, ze reziser posunul dialogy do uzadia a nechal do popredia vystupit tu obrazovu a vizualne nadhernu cast filmu : 84 %