Tichý Don II. (1958)

Tento diel bol o dosť iný než ten prvý. Bol drsnejší a v niektorých momentoch som sa divil, že nebol až tak propagandistický, aj keď úplne vyvážený vzhľadom na scény popráv nebol. Je to skôr depresívny film, plný vojny a umierania, pomsty a názorových rozdielov ľudí z rovnakej krvi ako sa vraví. Vtedajšie reálie boli podľa mňa dosť vierohodne zobrazené, síce možno občas chaoticky, ale veľmi sa tomu nedivím vzhľadom na to, čo zobrazovali. Kamera skvelá, hudobne opäť ako antická tragédia, malo to celkovo niečo do seba. No, z tejto filmovej trilógie je to podľa mňa najslabšia časť, predsa prvá svetová vojna bola veľmi pestrá na udalosti aj na tzv. východnom fronte, následná občianska tiež a keby sa tomu dal rýchlejší priebeh a pridali nejakú tú štvrťhodinu zaujímavého obsahu, tak to mohlo byť iné.

V druhom pokračovaní vojnovej a rodinnej ságy je braný väčší zreteľ na revolučné udalosti dní a je tu obsiahnutý najväčší časový priestor. Gerasimov konfrontuje hrdinov spoločenskými zmenami a robí to ozaj bravúrne, lebo odvážne a objektívne ukazuje zverstvá občianskej vojny na ruskom vidieku, čo sa v dobe vzniku filmu príliš nenosilo.

Druha cast pokracuje ve stopach te prvni, co se tyce boju, je uz trosku akcnejsi a obecne zacina prituhovat... Situace musela byt hodne divoka a i pro me jako divaka obtizne prehledna...kdo je kdo a na ktere strane stat...

Za šolochovým románem jeho adaotace pokulhává na obě nohy. A končí rudým praporem, jak jinak.

Filmový epos. Treba si sadnúť pred televízor a nerušene sa nechať unášať dlhým príbehom. Druhý diel ma svižnejší dej, u mňa to znamená že je o niečo zaujímavejší.