Svedená a opuštěná (1964)

Italská klasika a la Rozvod po Italsku. Tam hraje ani ne patnáctiletá Stefania Sandrelli Mastroianiho sestřenici, kvůli které se potřebuje rozvést. Skrzevá tuto Stefanii jsem se k filmu dostal jdavše  pojejí filmografii. Moc pěkné děvče v rodině, kde převládají šeredy. Její táta dabovaný Zdeňkem Štěpánkem je naprosto boží. Nápis "Čest a rodina" na jeho náhrobku na konci by mohl být podtitulem filmu.

Od režiséra Pietra Germiho se mi trefil do vkusu už jeho povídkový film Dámy a pánové, proto jsem se s chutí podíval i na jeho o dva roky starší snímek Svedená a opuštěná. Opět se zadařilo a u filmu jsme se společně dobře pobavili. Tentokrát nejde o povídky, ale o tradiční film. Režisér se znovu ponořil do prostředí italského maloměsta, do skupiny jeho svérázných obyvatel a jejich mezilidských (a lehce sexuálních) vztahů. To mu svědčí náramně a v tom prostředí je jako doma. Svérázné postavy staví do výborných situací a dialogů… spíše hádek… neustálých hádek, které jsou energické a správně italsky a sicilsky temperamentní. Co může být pro chlapa horšího, než když zjistí, že mu zneuctili dceru? Ta si navíc odnesla následek! :-) No a vražda ze cti se v Itálii trestala jen mírně. Nebo to vyřešíme sňatkem, ale koho honem rychle sehnat? Zápletka jako dělaná pro italskou konverzační komedii. Některé situace a scény byly na pět hvězd, bohužel ke konci občas komedii nahradilo drama (noční můry ve snu) a film místy zvážněl. To bylo zbytečné, protože jako komedie fungoval naprosto výborně.

[3,5*]"Stanem sa mníškou!" "Dosť už rúhania! Si kurva, nie mníška!"Komediálna dráma, ktorá si s humorným zveličením uťahuje z povahy horkokrvných obyvateľov juhu Talianska. Ti Sicílčania to musia mať nesmierne ťažké. Na jednej strane nimi zmieta neovládateľná sexuálna žiadostivosť, na strane druhej ich zväzuje prehnaná pobožnosť a k tomu všetkému majú ešte aj prapodivný zmysel pre rodinnú česť. Tieto tri protichodné sily ich nútia chovať sa strašne pokrytecky a často ich doženú k dosť krkolomným, až absurdným kúskom (vrátane tých najhorších zločinov). Z hercov ma zaujala mladučká Stefania Sandrelli a zaujímavo pôsobí aj tá dramatická zmena nálady ku koncu filmu (z bláznivej komédie sa stáva takmer až tragédia). Inak som sa bavil výborne (niektoré humorné situácie sú priam smrtiace), akurát je to pocitovo dosť dlhé a v druhej polovici filmu ma už začínala tá uvrešťaná hystéria miestami trochu otravovať."Tumore?" "Onore."

„Zákon hovorí jasne: § 544. O prečinoch, uvedených v prvom odseku § 530, inými slovami o znásilnení a zneužití maloletej, to znamená o tom, čo ste urobili, platí: Manželstvom, ktoré páchateľ uzavrie s osobou poškodenou sa prečin napraví. Preto si ju musíte vziať.”• Práve tento promptný poznatok sa síce bezprostredne týkalGermihodivokého, vskutku atypickým spôsobom nadštandardného, temperamentného, talianskeho titulu:Zvedená a poškodená, no zároveň by som k nemu však pridal i tieto ďalšie prívlastky, a to zrejme v týchto nasledujúcich podobách:prefackanej,zdeptanej,poníženej,zamknutej, unesenej, vypočúvanej,...protagonistkyAgnesyAscaloneovej, ktorá si začala „vášnivý vzťah” s dotieravým jedincomPeppinomCalifanoom, čo je v podstate hlavným spúšťačom nasledovných, nepredvídateľných a pomerne dosť šialených situácií s postupným pribúdaním ďalších postáv, medzi ktorými asi najviac vyčnievalDonVincenzoAscalone, ku ktorému bol originálny scenár asi vôbec najštedrejším, nakoľko bolo viac, než viditeľné, že si každú jednu scénu, v ktorej sa zakaždým vyskytol, zväčša (vy)užíval vo svoj vlastný prospech, až tým miestami trochu zatienil; ústredný, »zamilovaný párik« , (za)citovaný o pár riadkov vyššie, že svojimi častými a trefnými replikami, skrátka až príliš strhával na seba pozornosť, ale našťastie, ak to zoberiem, ako celok, tak sa táto «miska váh» postupne veľmi vkusne vyvážila, trebárs i s príchodom štrbavého, no o to viacej sympatického barónaRizieriho Zappalàoav podaníLeopolda Triesteho, ktorý sa podľa mňa svojim hereckým (kratším) prejavom, vyrovnal zrovna i tomu poprednému v podaní Saroa Urzìoa. • Osobne mi oveľa lepšie sadol režisérov predchádzajúci titul:Divorzio all'italiana, kde mimochodom debutovala i predstaviteľkaAgnesy, čižeStefania Sandrelliová, kedy sa rovnako rozohral podobný kolotoč samých, »scenáristických orgií« , ako aj v tomto ozvláštňujúcom prípade, pričom predtým dokonca i s prídavkom v podobe: Oscarom® oceneného, najlepšieho scenára s maximálnou, údernou razanciou...

Presvietená, prašná Sicília, plná upotených mužov, žien v čiernom a ich zvrátenej, pokryteckej morálky nemôže byť dobrou témou pre komédiu. Jedine v prípade, že by zobrazovala dávnu, rokmi prekonanú históriu. A napriek, že ide o film nakrútený pred pol storočím, nie som o tom celkom presvedčený. To je dôvod, pre ktorý som sa ani pri opakovanom sledovaní nesmial, skôr som pociťoval pocit trápnosti nad tým, ako niekde ľudia žijú. Nakoniec sicílske poňatie morálky a cti nie je iba fenoménom Sicílie, ale v miernejšej podobe sa vyskytovalo i u nás. Germiho film je nakrútený majstrovsky a moje váhanie medzi troma a štyrmi hviezdičkami nakoniec skončilo u slabých, ale platných štyroch. Zaujala ma aj typická hudba, ktorá mi pripomenula Leoneho spaghetti westerny.