Štvanice (1944)

Psychická manipulácia, autorita a emocionálne utrpenie akoBergmanovštýl, ktorý tu debutoval, no vliekol sa rovnakým spôsobom s ním po celú jeho kariéru. Ono keď sa učiteľ volá Caligula, tak to študent môže byť rád, že sa nestal jehopárkom v rožku, pričom párok by poskytol samozrejme výhradne učiteľ. V dobe kedy film vyšiel bolo vzopretie sa tyranii až nadčasovým prvkom a pritom tak aktuálnym. Hoci Švédsko bolo neutrálnou krajinou. Caligula sa stal predlohou pre rasistického učiteľa z filmuZlo(2003) a ten mi v rámci tej tyranie prišiel aj pri zohľadnení dobových zmien oveľa silnejší.

Caligulapredstavoval zosobnenie naprosto sadisticky zameraného, profesora latinčiny, ktorý vskutku práve terorizoval maturitný ročník gymnázia, medzi ktorými sa rovnako tiež nachádzal iJan-Erik Widgren[Alf Kjellin], a ktorý ho teda asi z celej svojej duše neznášal, nakoľko sa len jednalo o akéhosi "trýzniteľa ľudských duší," bodka.•Ako by to totiž stále nestačilo, tak si k tomu ešte tento švédsky mládenecký protagonista, začínal budovať i trocha komplikovanejší vzťah na prvý pohľad s očividne staršou ženou[Berthou], no v skutočnosti o niečo predsa mladšou oproti tomuto predstaviteľovi, a tak tým pádom nakoniec dochádzalo k "obojstrannému napätiu."•Z predchádzajúcich riadkov následne a zreteľne vyplýva, že táto ústredná postava, sa súčasne pohybovala na viacerých, resp. dvoch frontoch, keď možno dokonca až kdesi na troch, ak avšak beriem do úvahy aj to, že miestami normálne mával konfrontácie i so svojimi rodičmi; nechajme to na konečnej číslovkovej stupnici "2" → školské prostredie & súkromný život ← akonáhle sa medzi sebou začali tieto, nazvime ich, akofázy, postupne čoraz viac premiešavať, začal som už pomaličky strácať prehľad nielen o príslušnej veci, ale zároveň aj záujem o tieto postavy, ktoré na seba systematicky vrstvili vyhrotené situácie s nevierohodnými prvkami v zálohe, čím strácali obidvastupnena atraktivite; miešanie „hrušiek s jablkami,” neprinieslo takmer ani žiadne poriadne vyztreté ovocie, aké som sprvoti vlastne s veľkou nádejou neustále očakával, že si na ňom obzvláštne kvalitne pochutnám, čo sa možnože iba z jednej časti naplnilo v tom zmysle, že znovu by som sa naň nalákať, v žiadnom prípade nenechal; niečo na „spôsob pekného veľkého červeného sladkého jabĺčka vo vizuálnom ponímaní, zatiaľ čo o tom vnútornom - chuťovom poháriku, to už akosi príliš neplatilo,” kedy zase ale netúžim prehlásiť, že vo vnútri máličko prehnitého, čo by naopak mohol predstavovať systém, ako celok, vznášajúci sa naprieč touto ponurou atmosférou z pohľadu švédskehoautora-Alfa Sjöberga, pre ktorého, mimochodom, napísal repliky debutujúci (!)Ingmar Bergman, čo nebolo úplne najšťastnejším riešením, keď písal pre inýchautorov, než okrem seba samého!

Nascendi ma pravdu, film behom 70 rokov brutalne zostarol, ale rezisersky je to stale nadpriemerne. Scenar napisal samotny Yngmar Bergman /Smulltronstallet, Det Sjunde Inseglet/ - riesia sa tu veci ako laska on + ona, na studenta si zasadne sadisticky ucitel latinciny ci co to presne bolo - jo a o mna je zname ze nadhodnotim kadejaky film z 30. a 40. rokov - problem mam potom s niektorymi modernymi chujovinami ako Billy Elliot alebo vsetky Tchory : 85 %

Bergman ako scenárista a Sjoberg ako režisér mi ako tvorcovia Štvanice pripadali ako jeden organizmus, ktorý pre svoj výtvor žije. Je to výborne napísané a výborne zrežírované, zámerne ladené do expresionistického štýlu, veď tu máme aj krimi zápletku. Prečo ju oficiálny text distribútora takmer celú vykecáva, je záhada hodná pomaly súdnej žaloby. Ale na to sme si tu už zvykli. Nečítajte teda obsah...Maturita je udalosť, ktorá uvádza mladých ľudí do dospelosti, ale skutočne sa chlapec stáva mužom až vďaka životným skúsenostiam, ktoré nemusia byť vždy príjemné. V kontexte Štvanice sa skôr veľmi príjemné strieda s veľmi nepríjemnými konfrontáciami. Treba si asi aj uvedomiť, ako musel takýto film pôsobiť kontroverzne v dobe svojho vzniku, takto sa navážať do školského systému a aj kvázi idylického nažívania švédskych rodín nemohlo byť len tak. Čiže aj za odvahu získava Štvanica body navyše.

Hets som už dlhšiu dobu sušila v zálohe. Sú k nemu totiž dostupné len anglické titulky. Nakoniec moju lenivosť na ich čítanie primälo prekonať zistenie, že tento film bol svojho času ocenený Zlatou palmou v Cannes a teda spĺňa podmienku challangeu, ktorú v súčastnosti plním. Neoľutovala som. Skutočne výborná sonda do študentského života a dospievania. Prítomnosť Ingmara Bermana je už aj z tohto snímku jasne cítiť a dovolým si tvrdiť, že je to typický Bergman, i keď odborníčkou na jeho filmografiu rozhodne nie som. Usudzujem len na základe tých pár filmov, ktoré som od neho doteraz mala možnosť vidieť. Jeho "prítomnosť" je tu podľa mňa jasne čitateľná, takže milovníkom jeho tvorby môžem rozhodne odporučiť...aha pardon "anglické titulky", tak odporúčam tým, nie lenivým milovníkom...