Stůl pro čtrnáct (1978)

Mohla by to byť dráma opustených detí a ich hľadania nového domova. Mohla by to byť dráma náhradných rodičov riešiacich neľahké vzťahy so zverenými deťmi. Lettrich však natočil film so socialistickým nadhľadom, ktorý je tak trocha propagáciou experimentálneho rodinného mestečka a uvedomelého socialistického prístupu. Našťastie to nerobí na hulváta, ale s citom rozvíja a splieta osudy jednotlivých hrdinov. Od začiatku tu máme kladných hrdinov, Pavla Benčíka s manželkou a riaditeľa mestečka. Proti nim stoja manželia Jančoví, ktorí výchovne zlyhali. No a potom tu máme niekoľko detí a mládež, ktorí si svoju stranu ešte musia vybrať.  A vyberú si správne. Herecké výkony sú dobré dokonca aj u detských predstaviteľov. Takže keby produkcia trocha viac popracovala na dramatizácii a nebyť toho subtílneho socialistického didaktizmu bola by to výborná psychologická dráma. Vďaka tomu je to príjemný film o zložitých vzťahoch medzi deťmi a dospelými, nabitý pozitivizmom a prísľubom svetlých zajtrajškov. 70%

Film sa natáčal v mojom rodnom meste v ten istý rok, ako som sa narodil, tak už len z toho dôvodu som si ho pozrel. Ako to vo filme prebiehalo, zhruba tak to fungovalo aj v realite. Jedna z rodín, resp. rodičov, čo vychovávali deti, niekedy krátko po revolúcii, boli naši rodinní známi, tak občas sme tam chodili na návštevy a medzi deťmi som si našiel aj kamarátov (mal som asi 12 rokov). Rodičia okrem dvoch vlastných detí mali asi 10 ďalších a fungovali ako jedna veľká rodina. V dnešnej dobe už to tak nefunguje, rodičov nahradili vychovávatelia, mestečko sa prakticky ničím nelíši od ostatných detských domovov a aj staré kamarátstva zanikli. Trochu mi vadilo, že dej filmu sa takmer výlučne točil v samotnom Detskom mestečku a zo samotného Trenčína tam bolo veľmi málo záberov (ktoré boli unikátne a vzhľadom na dnešnú dobu by sme ich už nezažili). Zaujímavosťou je, že v tom istom období sa v Trenčíne točil filmSmoliari, ktorý ponúkal viac exteriérov, čo sa týkalo mesta.

Ťažko nájsť profesiu, ktorej by za socializmu nebola venovaná inscenácia. Keď už boli vybavení ovocinári, či vodiči štrku, atraktívna téma, ako detský domov rodinného typu, nemohla zostať bokom. Škoda schematických postáv, autoritatívny starší náhradný rodičia proti mladším, pokrokovým, ktorí svojím prístupom skrotili aj najväčšieho nespratníka. Keďže som na SŠ sedela z 2 dievčatami z tohoto zariadenia, dovolím si tvrdiť, že deti z Detského mestečka boli do života určite lepšie pripravené, ako z klasického detského domova.

Veľká snaha bola zrazená na kolená dobovými nárokmi na obsah filmu. -Ak jej občas nestrúhnete, nemôže z nej vyrásť správna občianka.- Kým charaktery pestúnov boli vykreslené situačne, v prípade detí to naopak bolo zúfalo doslovné (dialógy, sny, spomienky). Práve dialógy sú až zarážajúco slabé - jednoduchučké. A ten dôraz na súnáležitosť ku kolektívu je už z dnešného pohľadu úsmevný. Búrlivý charakrer hlavnej postavy sa priam ponúkal na hlbšiu psychologickú sondu, tej sa však možno tvorcovia báli. Zdá sa mi, že socialistická scenáristika preferovala pohľad trebárs na adopciu očami dospelých, zatiaľ čo USA inklinuje k pohľadu na realitu očami detí resp. predovšetkým teenagerov. To sa dá logicky odôvodniť tým, že teenageri sú najpočetnejšou podskupinou vrámci divákov amerických filmov.

Sen dvadsiatehoprvého storočia, alebo sirotinec, ústav, či kasárne, akokoľvek to nazvali, vždy sú tam smutné oči „štátnych“ detí. Vo filme nie je jasné, o aký experiment vlastne ide, niečo naznačia dvaja vedúci súdruhovia, zástupca a riaditeľ Detskeho mestečka, ale ináč sme hodení doprostred situácie, o ktorej veľa nevieme. Socialistickému zriadeniu prispôsobené situácie boli niekedy trochu umelé, ale to hlavné - vzťahy to nepokazilo. Vidíme, ako to môže vyzerať medzi deťmi a vychovávateľmi, deťmi navzájom a medzi vlastnými a cudzími deťmi v umelo vytvorených veľkých rodinách na plný úväzok. A keď príde na vzťah deti a biologickí rodičia, pridávam aj štvrtú hviezdu. Andy Timková sa do úlohy protivnej puberťačky hodila, celkovo bolo množstvo detských úloh zahraných dobre. Pôvodne som si myslel, že je vo filme fiktívny experiment, ale on bol celkomskutočný. – Ďalšie detské role uvedené v titulkoch, ale bez profilu na čsfd: Karol Csölle, Gracia Latigo, Janko Fráz, Rastislav Sokol, Zuzka Maľovaná
––––Človek, ktorý rozumie koňom, nemôže byť zlý. –––– Ak človeku neprestajne dokazujeme, že je zlý, stane sa takým. –––– Kde sa najedia trinásti, naje sa aj štrnásty.