Smrť sa volá Engelchen (1960)

Slovenská televízna adaptácia Mňačkovho románu je herecky aj produkčne rovnako vydarená. Drží sa pomerne rovnako verne knihy. Slovenská verzia však trocha trpí jednojazyčnosťou. Kým v Kadárovom filme Nemci hovoria po nemecky a Rusi po rusky, tu hovoria všetci slovensky. Samotné prenasledovanie je tu síce viac zjednodušené ale zato uveriteľnejšie. Ivan Mistrík v úlohe hlavného hrdinu hárá veľmi dobre. Jeho úvahy sú tu podávané umeleckejšie až s nadstavovaným pátosom. 70%

Známa Mňačkova predloha, ktorú sme na hodine Literatúry museli omieľať do zblbnutia, sa televízii až tak nevydarila. Pôsobí fádne a ťažkopádne, ťažko povedať čo viac, či vojnové, nemocničné alebo milostné scény. Dlhá stopáž je postupom ubijajúca. Herecky je to ale skvostne obsadené a vcelku aj v pohode zahrané, aj keď sa nevyhne patetizmu, čo vtedy ohľadom témy SNP a partyzánov bolo priam až žiadané. Samozrejme, vzhľadom na televízne spracovanie sa očko môže prižmúriť. V porovnaní s o 3 roky mladším filmom je to plus-mínus podobné.

Ešte donedávna som netušil, že existujú dve verzie filmu Smrť sa volá Engelchen, a aby prekvapení nebolo málo v obidvoch si zahral i Vlado Muller. Aj keď ide "iba" o tv film, kvalitu má. Film odvysielala stv ako pamiatku na K. Fialovú, ktorá tu hrá jednu z hlavných úloch. Zahrala fajn, len to kopanie do nemeckého dôstojníka pôsobilo trochu trápne. I. Mistrík tradične super, rovnako Vlado Muller a v dobrej roli partizánskeho veliteľa sa blisol L. Haverl. Často hudbu vo filmoch chválim, tu som však mal pocit, že pôsobí rušivo, pri bežných dialógoch hrala klasika zbytočne a filmu skôr uškodila. Celkovo sa jedná o pomerne kvalitný film, duo Kadár a Klos však z Mňačkovej predlohy vymačkali o čosi viac. 70%.

Kadár a Klos tozvládlio niečo lepšie, pričom tu je obsadenie na svoju dobu naozaj hviezdne. Niektoré scény boli aj tu skutočne dobré, ako úvod v nemocnici alebo stretnutie v mestskom byte s Martou, partizánske bojové sa až tak nevydarili, a ďalšie scény v tomto filme akoby celkom chýbali. Marta je v podaní Květy Fialovej pravou femme fatale, Mistrík ako Voloďa je na partizána akosi príliš zádumčivý. Film je zároveň príliš dlhý na to, čo ponúka.
––––Voloďa, a je to pravda, že v komunizme budú všetky ženy spoločné?

Největším kladem filmu je bezpochyby jeho téma a realistické zobrazení skutečnosti. Naopak režie je velmi nevýrazná a tempo až zbytečně zdlouhavé (stereotypní řazení mnoha minutových scén). Nejhorší ale bylo, že jsem celý film sledoval v domnění, že se jedná o snímek dua Kadár-Klos! Nebyly to sice úplně ztracené 2 hodiny, ale víc jak 3* dát nemůžu, ta léta se totiž na kvalitě filmu podepsala.6/10