Tri gaštanové kone (1966)

Príbeh ako taký je dobrý a zaujímavý, ale to prevedenie bolo miestami naozaj až príliš lyrické a nerozvinuté. Celý dej je postavený na pomerne jednoduchom rámci a kontrastoch postáv (dobrý Peter, zlý Jano). Zato Magdaléna je v tomto poňatí maximálne pasívna a zasnená - akoby sa len nechala unášať osudom. Nebolo to zlé, ale viem si tento príbeh predstaviť aj v lepšom filmovom prevedení (možno sa toho aj niekedy ešte dočkáme, keďže je trend oprašovať rôzne staršie literárne diela). 3*

Vo filme o Milanovi Čorbovi je spomínané, ako sa snažil v troch gaštanových koňoch vyhnúť slovenskému folklóru a upriamiť pozornosť na skutočné odevy, aké sa vtedy nosili. Dosiahnuť dojem realistickosti prostredia sa myslím podarilo. Slabšie je to už so scenárom. Máme tu jednu dievčinu, ktorá je celý čas pasívna a častokrát leží na lôžku ako keby mala umrieť, pričom len niečo robila v stajni, alebo sa pobila s mužom. Všetci sú z nej ale úplne mimo. Ako keby situáciu lepšie ako ľudia chápali kone, ktoré ale nemôžu hovoriť, iba fučať a kopať. Keď farár hovorí o mladej žene, že by bolo najlepšie, keby umrela, asi by som mu na mieste oboch hlavných mužských predstaviteľov minimálne vynadal.

Násilník alebo tulák, to je výber dievčaťa z dediny, pričom jej možno už vopred vybrali. Všade samé kone, nikto nespraví mimo domu ani krok peši. Tie kone dominujú každej scéne, príbeh je asi podľa predlohy trochu drsný, ale hlavne mi vadilo, aký je nelogický. Osudy sú komplikované hlavne preto, že si ich ľudia takými urobia svojimi zlými rozhodnutiami a potom sa všetci čudujú. Trochu sa ešte pamätám z povinneho čítania, ako som to nevedel stráviť. Poetické vsuvky nerušili, boli nevýrazné, horšie to bolo s kvalitou obrazu ako z predvojnového filmu. Schválne som si prvýkrát vybral svoj starý čitateľský denník, aby som si ujasnil dejové detaily, a naozaj je tento film nezvládnutý hlavne zo strany scenáristu Miroslava Kubíka.
––––Nemal si sa zeme púšťať. Vraví sa, že človek je len dovtedy človekom, kým si môže zastať na vlastnom. –––– Nebudeme hľadieť na to, čo bolo. Budeme hľadieť na to, čo teraz príde.

Hádam by som udelila i viac hviezdičiek, no po prečítaní veľmi peknej, ba krásnej predlohy, ktorá sa doslova rozvíja pred očami, musím zákonite cítiť k tomuto filmu akúsi averziu : (do)jemný príbeh Magdaleninej a Petrovej lásky, ktorú symbolizujú tri gaštanové kone, sa mohol nakrútiť omnoho, omnoho lepšie a záživnejšie. I tak však treba vynachváliť obsadenie na čele s výborným Michalom Dočolomanským ( ktorému inému našemu hercovi by tak sadla rola milovníka) a Ivanom Rajniakom

Jeden z mála našich čiernobielych filmov, ktorý sa mi páčil. Súboj dobra a zla, krutá realita nasledovaná spravodlivosťou. Vynikajúci Michal Dočolomanský. Mal tam celkom peknú partnerku. Prostredie naše, čiže pekné. Tradície a naša kultúra sa tu ukazujú tiež. Možno by som trocha vytkol niektoré pasáže, jazyk akým rozprávali bol dobový, ten bol dobrý, ale niektoré scény, najmä úvodná sa mi veľmi nepáčili. 80% dám určite.