Secret défense (1998)

Typický a zároveň netypický film v Rivetteho filmografii, teda aspoň podľa toho čo som doposiaľ videl. Paul (Grégoire Colin) navštívi svoju sestru Sylvie (Sandrine Bonnaire), biologickú výskumníčku, v jej laboratóriu, pretože chce ukradnúť zbraň, ktorá je zamknutá v šuplíku. Plánuje zabiť bývalého obchodného partnera (Walser: Jerzy Radziwiłowicz) svojho zosnulého otca. Podozrieva ho totiž z vraždy svojho otca. Najvydarenejšie časti filmu sa zaoberajú každodenným. Asi najlepšia scéna je cesta vlakom. Sylvie cestuje z Paríža, aby konfrontovala Walsera v jeho vidieckom sídle. Sledujeme jej každý krok: prezlieka sa, kupuje slnečné okuliare, skúša si ich vo vlakovej toalete, nervózne kupuje vodku, fajčí vo vlaku, kráča ku vile. Všetko v reálnom čase. Bežné činnosti dostávajú nový rozmer, vďaka okolnostiam dokáže Rivette aj z maličkostí vytvoriť niečo nezvyčajné. Je tu záber, v ktorom muž pozoruje hlavnú postavu, ako pije vodku. Sylvie sa od neho vzdiali, kamera sa zameriava len na ňu, neznámy muž je mimo divákovo zorné pole. Sylvie sa ho podráždene opýta na čo sa pozerá. Žiaden strih na muža, kamera sa zameriava na Sylviu a jej pohyb, keď sa vracia na svoje miesto vo vagóne. Iný režisér by do tejto interakcie vložil záber, ako muž stále zazerá. Existuje mnoho ďalších príkladov, toto je len jeden, kde sa Rivette vyhýba konvenčným kinematografickým postupom. Formálne je to film premyslený, precízny a kontrolovaný. Chýba mu hravosť a improvizácia typická pre ostatné Rivetteho filmy, či už v hereckých výkonoch, mizanscéne a celkovo vo vybudovanom svete.Secret défenseje seriózna a mierne melodramatická záležitosť. Existuje tu napätie medzi dokumentárnymi, rozvláčnejšími tendenciami a viac dejovo orientovanými časťami. Rivette sa neponáhľa: osciluje medzi thrillerom a anti-thrillerom. Alebo inak povedané, zápletka je ako v konvenčnom thrilleri, ale v priebehu filmu sa rozvinie do niečoho, čo viac pripomína grécku tragédiu. Keď sa dostaneme do sídla, stane sa niečo neočakávané a nastáva bod zlomu. Tajomstvá, vina, lži, pravda, smrť. V súlade s ostatnými Rivetteho filmami je tu veľa masiek. Ľudia predstierajú, klamú a udržiavajú si fasádu, aby dokázali fungovať v spoločnosti. Nachádzajú sa tu aj iné Rivettove obsesie. Spočiatku ma prekvapil nedostatok ženského kamarátstva alebo vzťahov, ale počas sledovania som to pochopil: tento motív tu je, ide však o nerozlučné puto zo záhrobia, fyzicky tu nie je, ale neustále sa nachádza v psychike postáv a hýbe dejom. Čiastočne tu ide o to, ako sa Sylvie vyrovnáva so smrťou blízkych a ako dospieva. Smrť otca dej odštartuje, ale dôležitejšia je smrť staršej sestry, ku ktorej došlo počas detstva hlavnej postavy. Štruktúrované ako puzzle: veľa kúskov a náznakov, postupne je všetko poskladané do ľahko pochopiteľného obrazu. Je tu veľa zrkadlenia, napríklad u sestier. Na konci Rivette predstavuje opakujúce sa vzorce správania a film, ktorý síce skončil, ale hneď by mohol nasledovať nový. Nemyslím si, že všetky herecké výkony sú skvelé. Sandrine Bonnaire podáva najlepší a najkonzistentnejší výkon. Jerzy Radziwiłowicz je dobrý, ale pôsobí neisto, až po určitom odhalení pre mňa začal dávať zmysel. Grégoire Colin je dosť neohrabaný. V iných Rivetteho filmoch táto trápnosť hereckých výkonov nie je škodlivá, pretože umocňuje ich umelú náturu a vytvára zaujímavú dynamiku. Tu je to iné:Secret défensenemá žiadnu mágiu, zjašenosť alebo zabudovanú umelosť (ako napríklad muzikálové časti vHaut bas fragilealebo klavirista vDuelle), takže táto dynamika medzi umelosťou a realitou tu neexistuje. Niektoré dialógy trpia rovnakým osudom: sú príliš strojené a gýčové na to, aby ich človek dokázal brať vážne. Niektoré aspekty nefungujú naplno, hlavne dejovo. Stále je to však zaujímavý a veľmi dobrý film, ale zatiaľ sa mi viac páčili Rivettove filmy, ktoré sú viac umelé a hravé.

● lahôdkový film od vyzretého režiséra s výborným hudobným sprievodom - za opätovné vypočutie (aj mimo filmu) stoja hlavne dve skladby v podaní Jordiho Savalla a Hyperion Xx: "Di perra mora" od Pedra Guerrera a "Diferencias sobre las vacas" od neznámeho autora.

Tenhle Rivette patří do linie Paris nous appartient a Merry-Go-Round. Bohužel je to jen jejich o něco slabší odvar - na Bonnaire je vždy příjemné koukat, ale neutáhne dlouhatánské plochy vyprázdněné čekáním ve vlaku anebo depresi uprostřed jarní přírody u luxusního venkovského domu. Radziwiłowicz do Příběhu Marie a Juliena výrazně zhubnul - zde je trochu vepřová tlama, milovník mu nejde. Příběh je trochu laciný rozuzlováním pomocí zbraní - podobně uboze na mě působila východiska nalezená v příběhu Trierovy Nymfomanky 2. U Rivetta poprvé taky lehce váhám, zda mi repliky typu "...nemám sílu ti to říct ...na to má právo jedině naše matka." nezní trochu jak z venezuelské telenovely.(17.11.2015)

secret defense aka "každodenná realita" vo francuzskej tajnej službe..v ich boji s terrorizmom.., niektoré pasaže su fajn, iné zase veľmi šablonovité-viď každý agent si musí prejsť svojim peklom.........,ale dalo sa nato celkom fajn pozerať....dal by som tri a pol...kedže sa to nedá priklánam sa k 4..(13.09.2009)

Jak se obyčejný thriller dá udělat neobyčejně.(23.05.2024)