Podivné okolnosti (1982)

Wow, bravo! Jemne, citlive a zaroven take smutne.. takto by mali vypadat slovenske filmy, z nasho prostredia, nasej historie, nasej duse. Velmi ludsky pocin, tvrdy a zaroven ludsky jemny. Krasna hudba, vyborna kamera, minimalisticky pribeh, temer ziaden, skvele vykreslena beznadejna atmosfera povojnoveho Slovenska. 4*

Tesne po vojne panovali veľmi podivné okolnosti, každý sa pretĺkal životom ako vedel. Vojak zostal bez velenia, a keď zavelila žena, rozkaz prijal, a bolo vybavené. Za hodinu filmu sa to inak ako bleskovým tempom nedalo stihnúť. Ako normálny film to mohlo byt silnejšie, aj s nejakým zoznámením s postavami a plynulejším záverom.
––––Väčšie som vláčila cez vojnu, kým vy ste sa tam hrali na vojakov a žrali náš chlieb! –––– Nikto mi nič nedovolil. Prinútili ma okolnosti.

Chlapi sa vracajú z vojny. Ženatí k svojim rodinám a slobodní si mali z čoho vyberať, veď dievčat a vdov bolo neúrekom. Niektorí z nich si ale vybrať nestihli a tie šikovnejšie si ich uchmatli. Ako aj čatára Emila, ktorý sa vrátil do rodného a nik ho nečakal. Len vdova Gabika s dvoma postihnutými dievčatkami smúti za svojim padlým manželom už dva roky. Tá prvý kontakt s čatárom zhodnotila takto „ Väčšie veci som musela zvládnuť za vojny, keď vy ste sa hrali na vojakov, žrali náš chlieb a nezodpovedne umierali..“ Ale železo sa musí kuť za horúca a tak predala svoj dom, vyrovnala dlhy a na Vianoce sa nasťahovala k čatárovi. Cez dobre jedlo a zlaté jej deti sa dopracovala aj k Emilovi.

"Pre toto si bojoval, pre tamto svinstvo?!", hovorí žena vidiac, ako si na stenu muž lepí neslušné obrázky - a to boli ženy so sukňami pod kolená! Dojem neslušnosti sa dobou stále viac posúva. Inak komorná dráma, vcelku svižná, ale pretrúbkovaná, čiastočne s dojmom, že to hrá celý poľný regiment.

Prekvapivo pútavo nakrútený film. Brilantné herecké výkony Štefana Kožku a predovšetkým Evy Matejkovej. Žiaľ trochu zvláštna stopáž, ako keby materiál príliš zostrihali, hlavne ku koncu filmu.