Onna gokumon-chô: Hikisakareta nisô (1977)

Vzdychy, útek v snehu. Pred čím? Nevieme, ale skoro sa dozvieme. S hlavnou hrdinkou to vyzerá od začiatku zle. Deti ju šikanujú. Hľadá kláštor, s úľavou si oplachuje tvár. Pri úvodných titulkoch vidíme blízky záber na ženské chodidlá, neskôr na celé telo, čo naznačuje žánre. Znásilnenie a násilie s tým spojené zaberá kamera z viacerých uhlov, chýba mu však obsahoví kreativita. Rôzne uhly kamery sú prítomné aj pri napínavých útekových scénach. Zaujímavú formu dopĺňajú farby, červená asi v bordeli, kde hlavná hrdinka pracuje a takisto nasvietenie. Na jej milencovi potešia vtedajšie tradičné tetovania, z ktorých dedukujem Yakuzu.  Podobné obrázky sú pomaľované po stenách kláštoru ako zobrazenie pekla. Z vizuálu mi prekáža len premietacia stena v scéne bitia postavy mníškami v 52. druhej minúte, čo je podobná uletenosť ako podobné scény na dotvorenie dramatickosti v druhej časti väzenskej sérieMeiko Kaji. Hudba mi pripomína aj ľudové nástroje, aj elektroniku, neskôr viac elektroniku a nejaké hrkálky. Je použitá zásadne pri sexuálnych, či iných násilných scénach. Vzhľadom na sexuálne scény sú tvrdé zábery tradične ako v pinku rozmazané. V prvej desaťminútovke máme aj krv a brutalitu. Herci vyzerajú byť amatérski alebo ich výrazy mali byť presne také spolovice dráma, spolovice komédia. Čo sa znásilnenia a sexuálneho obťažovania týka, obsahovo sa nejde do extrémov, ako to svojho času spravilYasuharu HasebevYaru!. Hlavnú hrdinka na úteku nechce zneužiť každý muž, no ona je zo svojho života taká otupená, že si to myslí o každom a ak ju nechce zneužiť, tak ním pohŕda. Prvých 16 minút ide o pinku, zvyšok je nunsploitation. V kláštore nie je všetko, ako sa zdá, kosti šokujú, aj keď nemusí ísť o to, čo si myslíme. Hudba si tu väčšinou ide pohodovú elektroniku, až scénam dáva menej dramatický, ale o to viac zábavný a možno inak divácky lákavý význam. Brutalita od príchodu do kláštora je nevídaná a tvrdá aj na Japonsko. Hra s obrazom v záverečnom zabíjaní je výborná. Film mi niektorými scénami pripomenul aj neskorší, tiež kvalitný zvrátený film,Ravenous, ale z britskej produkcie. Kvalitný príspevok do žánrov. Zabudnúť na tento zážitok sa dá ťažko.(28.07.2021)

Omino to nemá v životě lehké - muži kolem ní jí způsobují násilí a ona se tak na útěku před dalšími nebezpečími ocitá v lesním konventu, kde žije několik sester. Zdá se tedy, že nyní jí už nic špatného nehrozí a zbytek života stráví v poklidném světě. Opak je pravdou - zdejší sestry nejsou tak mírumilovné a to, co se zde děje s náhodnými příchozími mužského pohlaví, není žádná selanka. Film je v podstatě sledem násilných a sexuálních scén, ostatně tak, jak je v japonských filmech obvyklé. Některé scény jsou hodně brutální a film je tedy určen pro vyhraněné publikum, které podobné kousky vyhledává cíleně.(10.02.2018)

Tiež celkom fajn. 7/10.(31.12.2025)

Tohle bych teda spíš tipoval na HK CAT III námrd, ale prostě ty Japka z toho udělali snad ten nejodpudivější gore flick. Odsekané kousky těla působili až moc reálně, jako nějakej real snuff... brrr ale klobouk dolů a plný počet.(23.01.2015)