Není kouře bez ohně (1973)

"Je to politika a politika je vždycky svinstvo a špina."To je veta navždy platná. Politický thriller, pekne vyšperkovaný, ale človek musí vedieť, ako sa vcítiť do danej doby, kedy skutočne vo Francúzsku v rámci politického boja zabili aj letakára. V každom prípade ale nadčasové dielo a kebyAndré Cayattežil aj dnes, nestačil by sa diviť, čo sa v rámci predvolebných bojov deje, no a to, čo on pred 50 rokmi zakamufloval do podvodu s fotomontážou, dnes už plne nahradí umelá inteligencia a človek o chvíľu nebude ani tušiť, čo je pravda a čo fejk.

Niet dymu bez ohňa, myslím, že je nielen z môjho praktického uhla pohľadu naprosto znepokojivým a k tomu i mimoriadne zarážajúcim titulom, vedľa ktorého je trebárs súčasná, „Kollárova aféra” so starou fackou v reálnom ponímaní, ešte absolútne NIČ v priamom porovnaní s fiktívnou postavou v podobe nezávislého kandidáta, pričom odteraz následne zdôrazňujem, že „realita si môže kľudne podať ruku s filmovou fikciou”, nakoľko francúzskemu režisérovi Andréovi Cayatteovi, sa nielenže podarilo »kopnúť si do osieho hniezda« takým nadštandardným spôsobom, ktorému miestami normálne nechápem, ale zároveň snáď vytvoril i neuveriteľne hodnoverne nadčasový počin, ktorý je stále platným aj po päťdesiatich rokov od premiéry, keď som ďalej presvedčený zrovna i o tom, že tento «špinavý trend» bude pokračovať i naďalej, viď kauza okolo „multiotecka Kollára”, kedy zainteresovaní aktéri v blízkej budúcnosti, podieľajúci sa na spoločnom zdiskreditovaní protikandidáta, reprezentujúceho určitú, (ne)politickú stranu, tak bez akéhokoľvek mihnutia oka, čoraz viacej pridajú na plyn, ženúc sa rovno aj cez mŕtvoly, aby vyhrali voľby, podobne ako i antagonistaJoseph Boussard, „človek”, ak ho tak mám vôbec nazvať, no na druhej strane zase jednoznačne viem, že jeho predstaviteľ v podaní Andrého Falcona, mu vtisol maximálne možnú predstavu o tom, že nemá žiadnu „chrbtovú kosť”, tak strašne som ho začal z minúty na minútu nenávidieť, že to neveštilo nič dobrého, a to ani nehovoriac o jeho nasledovnom, temnom prisluhovačoviMorlaixovi, a to konkrétne v podaní ďalšieho, hereckého majstra v zobrazovaní zloduchov, á la Michel Bouquet, ktorý si znovu prišiel na svoje majstrovské prejavy, skrátka, tieto dve postavy sršali dokonalou ukážkou zlomyseľnosti, aká sa divákovi nenaskytne každý deň! • Ok, čo tak teraz konečne predstaviť i protistranu? Protagonista, čiže nezávislý kandidát na starostu v obci Chavigny, doktorPeyrac, by vskutku chcel byť práve tomuto hajzlíkovi rovnocenným súperom, čo sa vonkoncom zas nepozdávaBoussardovi, ktorý urobí všetko pre to, aby mu to čo najviac okorenil, napríklad zo začiatku do obehu vypustenou - „šokujúcou fotografiou”, a to do všetkých schránok "chavignynských obyvateľov", čím sa vďaka tomu najprv rozpúta hotová, davová hystéria, a pritom si skúste predstaviť, čo by sa vlastne dialo vo svete terajších, „(a)sociálnych sietí”, kedy by bolo možné »vypustiť« asi úplne čokoľvek, no v roku 1973 sa im mohlo o tom iba snívať! • S pribúdaním a s postupným rozširovaním zápletky, sa do tohto škandalózneho diania, pripájajú i ďalšie, ("kľúčové") postavy, kvôli čomu toto komplikované «PUZZLE» , dostávalo naprosto reálnych obrysov, pretože jednotlivé dieliky do seba skvelo pasujú, čo sa nemusí páčiť konečnému divákovi, aký obrázok z toho napokon vzíde? • Napomáhala tomu i chirurgicky presná, strihová skladba - strihačky Françoise Javetovej, najmä vtedy, keď sa „odhaľujú aktéri” na danej fotografii, to jest priblíži nám skutočné pomery týchto ľudí, čím sa dosahuje nevídaného efektu, alebo spočiatku nasadených špehúňov naPeyraca, a tým sa zasa z mojej strany vytvárala akási nefalšovaná radosť z tejto technickej zložky. • Herecké výkony. Jeden lepší ako druhý. Ako odporca tohto systému nemôžem fandiťBoussardovia spol. , ale najskôr len Bernardovi Fressonovi & Aničke Girardotovej, či dokonca aj niektorým iným... •Už tu bolo niekde spomenuté, že by to mali „tesne pred voľbami” vysielať - minimálne, verejnoprávne televízie, ale pre ich vedenie by to bolo asi príliš ťažkým sústom? Veď predsa jestvuje i pôvodný, vynikajúci, český dabing - par excellence. Tak potom, kde je chyba?

Chodili jsme do devítky a potkal jsem v autobusu spolužačku. Říkala, jdi do kina, dávaj dobrej film. Pak se naklonila a zašeptala do ucha : Hromadná soulož! Potutelně se usmála a vystoupila. Je jasné, o jakém filmu tehdy hovořila. PO dlouhých letech jsem se kouknul znovu a z toho grupáče tam byly jen fotky. Asi sestříhané .... Jinak je to stále aktuální téma. U nás se sice moc nevraždí, ale svinstva v politice je o to víc. Obzvláště, když to vezme do ruky svině jako je soudruh Bureš.

Bravúrna hĺbková sonda do najhlbšej špiny komunálnej politiky. Korupcia, vydieranie, vraždy v záujme postavenia a finančného prospechu. Kto má moc rozhoduje o tom, kto bude bohatnúť, kto chudobnieť alebo dokonca kto prežije. Ak sa takéto špinavosti dejú za „pár drobných“ na komunálnej úrovni, ako to musí vyzerať na celoštátnej, kde sú kšefty za miliardy a nielen zbrojárske (videli sme v iných filmoch...)... Keď sme toto pozerali za bývalého režimu, tak sme si hovorili, že nám sa to predsa nemôže stať, lebo u nás má monopol na tieto veci najmúdrejšia štátostrana. Tak sme zaštrngali na námestiach a máme to tu v kapitalistickom balení. Hajzlíkov všetkého druhu, modrých či červených, rovnako v Česku ako na Slovensku. Na toto mal skvelý fór hudobník Jaro Filip: „Je to ako s ejakuláciou. Všetci vedia, že to príde, ale nikto tomu nevie zabrániť...“. Majstrovská ruka režiséra Cayattea viedla okrem iných ako vždy skvelú DÁMU  filmového plátna Annie Girardotovú, ktorej sekundoval u nás menej okukaný Bernard Fresson, mne pripomínajúci spoločný klon Ilju Prachařa a Petra Olivu, ktorý ho navyše daboval. No a samozrejme permanentne nesympatický Michel Bouquet so svojimi zovretými tenkými perami a monopolom na záporákov. Plná paľba 5 hviezdičiek za tento majstrštyk, ktorému neubralo na aktuálnosti ani polstoročie. Práve naopak – nadčasový snímok!

Téma je brilantná, vidno, že špinavosť politiky a mocichtivosť niektorých poznala spoločnosť naplno už 50 rokov späť. Spracovanie síce trochu pokivkávalo, resp. som zvyknutý na iný prístup ako je pomalšie tempo a rýchle dialógy, vlastne na presný opak, miestami sekaný dej, ale téma a zaujímavo vyskladaný scenár to vyrovnávali. Ale to by neboli Francúzi, aby do toho nevniesli aj príchuť úchylnosti. Obsadenie nič moc, predovšetkým Annie Girandotová nemusím. A potom je to nielkoľko menších nelogičností...aby si profi laboratórium neporadilo s amatérskym falzifikátom, či policajti nevedeli odhaliť približnú hodinu úmrtia...všetko to je síce podriadané scenáru, ale aj tak.










 Škoda toho, aj keď ide len o drobnosti.