Neha (1991)

Film z rodu Trys dienos, ale vlastně odpovídá i Hořkému měsíci, jen ta špinka je devadesátkově československá. Cserhalmi vypadá ve třiačtyřiceti a v sestřihu nakrátko jak přisprostlý Rus a je z rodu Polívků. Holku naštěstí ještě nemohla hrát Geislerová a to je samo o sobě super. Třetí výtečník je moc zajímavý a dobře se na něj kouká. Jen je jeho přítomnost v ději často tak nepravděpodobná, že se mi až zdá, jako by si v hlavě prostě odžíval svůj Oidipovský komplex... Chvílemi si to půjčuje z Tarkovského – ruchy i „život věcí“: Naštěstí ne moc. Přiznává to i rod Vtáčkou, sirot a bláznov - kéž by víc! Tempo je moc pomalé. Znal jsem doteď jen Šulíkovu Zahradu – i ta je o chcípákovi, který prokoukne. Zahradu jsem ale prokouknul i já, brzy vybledla, zploštěla se, nezůstala rezonovat. Ostatně podobně to mohou mít i Žiletky – tam někde to kino začínalo. V Neze je chcípáček neuvěřitelně cool oblečený. Je to sranda, jak to ty kostýmní výtvarnice vždycky nějak přepísknou – my opravdický chcípáci jsme nikdy takhle cool nebyli. Jinak mě to na první půlhodinu totálně vtáhlo, což se mi už většinou nestává: buď je to tím, jak je to „naše“ anebo to bylo fakt dobré. A ano: i v té době lidi chodili na výlety jen tak.

NeharežiséraMartina Šulíkaz roku 1991 sa na prvý pohľad tvári ako psychologická sonda do životov troch hlavných protagonistov, ktorí putujú odnikiaľ nikam. Na tom by v princípe nebolo nič zlé, ale jediné, čo v tomto prípade putuje odnikiaľ nikam, je film ako taký. Obsahovo vyprázdnené dielo stavia na bizarne pôsobiacich a čudne sa správajúcich nesympatických postáv, pričom z príbehového hľadiska neponúka nič, čo by bolo možné nazvať príbehom v pravom slova zmysle. Možno polemizovať, či sa Šulíkova snímka snaží byť zachytením vyprázdnených ľudských životov, ale ak áno, potom k téme pristupuje veľmi, ale veľmi zle. Dielo skôr pôsobí ako nefungujúci pokus vybudovať akýsi (milostný?) trojuholník, ktorý kladie zásadne väčší dôraz na formu než obsah, čo vo výsledku neprináša nič dobré. Ťažko povedať, čo najviac škodí tomuto filmu, s istotou ale možno povedať, že mu určite neprospieva jeho obsahová stránka, dejové tempo, mimoriadne nesympatické postavy (stvárnené, bohužiaľ, nezaujímavo hrajúcimi hercami), zlý dabing aj neatraktívna výprava, respektíve vizuál.Nehas divákom nežná nie je, skôr ho poriadne trápi. Dramatická psychológia s "rozpitvávaním" charakterov postáv je v kinematografii fajn, ale musí sa s ňou vedieť pracovať. Inak to dopadá asi nejak tak, ako možno vidieť v tomto filme. Martin Šulík je schopný režisér, ale toto je krok vedľa.

Strange love Martina Šulíka. Mladý Šimon je divákovým sprievodcom v nesmierne komplikovanom vzťahu Viktora a Márie, do ktorého je vtiahnutý. Filmov o komplikovaných vzťahoch bolo nakrútených mnoho. Práve Šimon on je tým prvkom, ktorý robí tento film iným. On ich vzťah narúša a zároveň stmeľuje. A vďaka nemu sa tento vzťah na záver stabilizuje. Už tu cítiť Šulíkov základ zobrazenia zvláštna, ktorý neskôr rozvinie v Záhrade alebo Krajinke. 70%

Zložité vzťahy medzi mužom a ženou v dosť ťažko pochopiteľnom filme. Trojuholník a štvoruholník vzťahov prekvapuje stále novými úchylkami a postavy stvárajú vo svojej rozorvanosti divné veci, až to napokon skončí celkom bez pointy. Slovenská filmová tvorba raného kapitalizmu ma občas aj takto nemilo prekvapí.
––––Jeden rozmer jej chýba, a to je dobre. Nie je taká zložitá, ako Mária. Vyznám sa v nej.

Sulikov komorny debut okrem ineho zaujme aj hereckym obsadenim,ktore je medzinarodne čo patri medzi pozitiva tohto filmu.Vo filme sledujeme zvlašny milostny trojuholnik.Hlavny hrdina šimon pôsoby apaticky a po nezhode s otcom odchadza do bratislavy.Tu stretne Viktora a Mariu ktory maju spolu komlikovany vstah na hranici sado-masochizmu.Cely film ma ponuro depresivnu naladu(prazdna kolkaren,reštauracia kde nie je nikto len naši hrdinovia,ponure a chladne pôsobiace byti,Viktorova bokovka ktora je hlucha ,prazdne ulice).Za zmienku stoji aj hudba Vladimira Godara ktora dotvara atmosferu tohto filmu.