Muž, který se směje (1928)

Skôr len taká historická rozprávka o usmievajúcom sa divadelníkovi, ktorý síce skúša sveta skusy, ale šťastie nachádza pod nosom, tam kde bolo aj predtým. O horore či aspoň trileri nemôže byť ani reči, aj keď režisér vsádzal na typicky nemecký expresionizmus s bohatými výrazovými prostriedkami, s pomedzi ktorých dominuje onen "neodolateľný" úsmev hl. hrdinu. Happyendový záver ale čisto akoby vystrihnutý z nejakej rozprávky. A na nemý film je stopáž prepálená.

Jedno si musíme ujasniť. Toto NIE JE horor. Ja osobne ale sklamaný nie som, pretože chápanie hororu v dvadsiatych rokoch bolo predsa len iné, ako v súčasnosti. Tento film sa venuje dôležitejšej téme, ako deseniu divákov, a to zobrazeniu niečoho iného, čo pre iných môže byť desivé, až smiešne, a to chápaniu hlavnej postavy ako knihy, ktorej obal neodpovedá samotnému obsahu. Gwynplaine má síce tvár usmiateho démona, ale vo vnútri je anjel s citom pre dobrotu, ktorému stačí raz nahľadnúť do ľudskej vypočítavosti, aby zistil, kto je jeho skutočnou rodinou. Nemý film mal niečo do seba, keďže záležal jednoznačne na hercoch a ich výrazoch, ktoré mali hovoriť za všetko, čo nebolo povedané. MAN WHO LAUGHS je tomu typickým dôkazom a podľa mňa aj dôležitým príkladom pre kinematografiu. u mňa 4*.

Ja mam proste pre tieto starinky slabost, Paul Leni ako reziser natocil Man who Laughs roku 1928 - a o rok vo veku 44 rokov umrel. Tematicky je to o tom, ze chlap ma voperovany usmev, a divak sa nim nesmie necjhat zmiast, elbo oci hovoria daleko viac ako nieco, co mu lekari nechali ako dosledok liecby. Nechyba laska, vyborne kulisy, a este lepsie dialogy. Film ako taky vznikol v USA, ale vyrazna a zretelna je stopa nemeckeho expresionizmu . 100 %

Těšil jsem na kvalitní atmosferický horor, ale dočkal se navýsost nudného melodramatu s děsivou 110 minutovou stopáží. Velké štěstí, že se Victor Hugo nedožil premiéry, jelikož by měl k muži, který se směje, opravdu velmi daleko. Spíše by v kinosále pořádně zuřil a režiséra Paula Leniho následně zasypal sprškou peprných výrazů. Tato adaptace se zkrátka absolutně nezdařila, k čemuž mimo jiné přispěly i otřesné herecké výkony ústředních protagonistů. Jakožto zdejší hororový expert tak snímkuMan Who Laughsuděluji odpad.

Veľkoleposť nie je zobrazená len v davových scénach a kostýmoch, ale i v emóciach, s ktorými nemý príbeh pracuje. Príbeh plný osudových zvratov ( neustále smejúci sa muž, či slepá dievčina ), oddanej lásky, ale i intríg a zloby. Nečítal som román Victora Huga, ale myslím, že filmu sa podarilo dokonale vystihnúť dobu z konca 17. storočia. Muž, ktorý sa smeje je všedný príbeh o nevšedných ľuďoch a dokazuje, že prežiť svoj príbeh lásky si zaslúži každý. Po technickej stránke je dráma poctivou prácou s vytriebeným vkusom, keď umne pracuje s davovými alebo komornými scénami. Kamera používa prelínačky i rýchle nájazdy na tvár a dotvára toto nezabudnuteľné dielo.