Světla velkoměsta (1931)

Hojně sledovány film. Charlie Chaplin je filmový autor, jehož kariéra se omezuje na dvě tváře, komedii a osobní projev. Světla velkoměsta zůstávají jednou z jejich nejsilnějších spoluprací. Mohou být nejosobnějším filmem Charlese Chaplina, nebo možná zvýšená míra emocí ve filmu jen vyvolává takový pocit. Byl to největší hit roku a dodnes se blíží dokonalosti.

"Be careful how you're driving." "Am I driving?"Vrcholné dielo nielen samotného Charlieho Chaplina, ale svetovej kinematografie vôbec, zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Len ťažko si predstaviť, že by to mohlo byť nakrútené lepšie, film pôsobí dokonalo aj po takmer 100 rokoch. Znie to neuveriteľne, najmä vzhľadom na to, ako výrazne sa odvtedy zmenila doba a o filmovom umení ani nehovoriac. Snímka kolíše na hrane neskutočne vtipnej grotesky a dojímavej melodrámy (na hrane bujarého smiechu a hlbokého smútku). Niečo takéto dokáže vyvážiť len skutočne veľký majster filmového umenia. Chaplin tu dokonale využíva potenciál každej scény a ja (a so mnou obrovské množstvo priaznivcov) som mu vďačný za to, že ešte dokázal odolať tlaku zo strany nastupujúceho zvukového filmu a natočil takýto skvostný nemý film. S dokonalým obrazom perfektne ladí i hudba od samotného Chaplina a výborne sú zvolení aj predstavitelia hlavných rolí, najmä pôvabná Virginia Cherrill vo veľmi presvedčivom stvárnení slepej dievčiny (aj keď jej herecká kariéra bola prekvapivo kratučká) a výborný Harry Myers, ktorý ako milionár-samovrah proste nemá chybu (a o bezchybnom hereckom výkone samotného Charlieho Chaplina sa ani netreba zmieňovať). Skvelých scén (či už tých vtipných, alebo tých dojímavých) má toto dielo veľa, ale ja osobne by som rád vyzdvihol dve, a to geniálne nakrútenú scénu boxerského zápasu, ktorá priam hýri úžasnými humornými nápadmi a nesmierne dojímavé záverečné stretnutie tuláka so "slepou dievčinou"."You?"

Bezkonkurenčne fenomenálny génius remeslaCharlie Chaplinma ani s City Lights akosi nezasiahol. Asi som urobil chybu, keď som si v rámci lustrovania jeho filmografie dal najprv extrémny klenotGreat Dictatora hneď za tým jeho vrcholné dieloLimelight, pretože v dôsledku toho sa nedokážem na ostatné jeho diela dívať v rovnakom merítku. To, čo dokázal predviesť v zmienených dvoch mi jednoducho postavilo latku nenormálne vysoko, a tak sa mi automaticky voči zvyšku jeho tvorby vytvárajú naozaj nemalé nároky a očakávania. Všetky jeho snímky sú dodnes (100 ROKOV!) veľmi efektívnym prostriedkom zábavy, na ktorú pokiaľ má človek náladu môže ho aj zadrhnúť od smiechu, ale z pohľadu, že v nich zväčša "len" svojsky pobehuje a robí nejaké hovadiny na mňa pôsobia viac jednoduchšie a tým pádom sa ich snažím nehádzať bezhlavo na jednu kopu s tými významnými skvostami, na ktoré sa zážitkovo nedá zabudnúť. Netvrdím, že City Lights je menej cenným výplodom, to by bolo ignorantské a nelogiké, ale z hľadiska jeho hodnotovej podstaty či už v historickom alebo diváckom kontexte proste nepôsobí rovnako. Veľmi výživné emócie sú u neho od začiatku kariéry dobre zaužívaným trendom, takže byť na vetvy zo samozrejmosti, ktorá v tomto prípade ani nemôže spadať do kritérií je trochu stádovité.

Mé první setkání s Charlie Chaplinem dopadlo na výbornou. K filmu jsem se dostal čirou náhodou jako „doplnění filmových znalostí“. Nebudu zde psát jak je Chaplin geniální, poněvadž to už za tu dobu všichni víme. Líbilo se mi jak je děj  jednoduchý a skvěle vypointovaný a funguje skvěle i po 93 letech v dnešní době. Mistrovsky trefné vtipy a gagy. Zapamatovatelné momenty (viz socha, prodej květin, scéna se sebevraždou, pařba ve městě nebo zápas v ringu, u které jsem se královsky bavil, atd…). V němých filmech mě vždycky upoutá hravé využití zvukových efektů, kde pouhé jedení špaget vytvoří znamenitý moment. A ten konec čirá fantazie. Musím dodat, že film zestárnul vřele dokonale.

Mluvit tělem to symbolizuje Charlieho Chaplina! Můj vůbec první němý snímek a bylo to takové rozvláčné. Pan rejža Chaplin se tu nedrží přísloví opakovaný vtip není vtipem a některé nápady vyždíme až do trapna když je na scéně 3 - 4krát zopakuje. Dokážu si představit, že pro tehdejší diváky musel být film veliká řachanda. Dnes již City Lights nenabídne víc než nasátí dávných časů kinematografických.