Léto s Marnie (2014)

Toto nie je film, je to duchovný zážitok! A to hovorím ako zarytý materialista. Samozrejme, nie je to pre každého. Úplne rozumiem, prečo by tomuto filmu chcel dať niekto 3 hviezdy alebo menej. Ale pokiaľ sa viete stotožniť aspoň sčasti s hlavnou postavou, je to úplne iný zážitok. Animácia je naozaj skvelá, čo je u Ghibliho štandard, ale tu idú za mňa ešte trochu ďalej. Celý film pôsobí ako sen z ktorého sa človek nechce prebudiť, aj keď je občas desivý. Ako každá Ghibliovka, aj tu sú scény, v ktorých sa "nič nedeje" a pritom by som ich pozeral aj dlhé hodiny. Nie sú tu žiadne ukričané scény ani trápne pseudofilozofivké monológy, ako by sme čakali od západnej produkcie. Nie je tu ani žiadny relevantný konflikt, ani záporák. Štruktúra filmu je dobre spravená. Trvá približne 30 minút (za ktorých sa vieme zžiť so svetom), kým stretneme Marnie a je úplne jasné, že na nej niečo nesedí. Kým skutočne je, sa dozvedáme až na konci, i keď vnímavý divák to pravdepodobne odhadne aj sám, ale to nevadí. Identita Marnie dáva jej činom novú motiváciu, ktorú sme predtým nevedeli doceniť. Častým bodom diskusie pri tomto filme je povaha vzťahu medzi Annou a Marnie. Niektorí film vidia ako queerbait - hlavné postavy sa dotýkajú častejšie ako zvyčajne a Anna žiarli, keď Marnie tancuje s chlapcom. A ak chcete hrať hru "daj si poldecák vždy, keď zaznie vo filme veta I Love You" tak riskujete otravu alkoholom. Niektorí tak vidia záver filmu ako podvod na divákovi. Ale ak sa nad tým zamyslíme, povaha vzťahu z pohľadu Anny, ktorá identitu Marnie nepoznala, sa stále dá interpretovať tak, ako divák uzná za vhodné. Ešte by som dodal, že anglický dabing bol na moje prekvapenie plný hercov z mojich iných obľúbených filmov. Je tam Kevinova mama zo Sám doma, je tu Ralph z Wreck-it-Ralph, je tu Sara z filmu Requiem za sen, je tu Gwen zo Spiderversu/Vi z Arcane a je tu speváčka skladby Save the best for last. Film je zdanlivo cielený na mladších divákov, povedzme 10+, i keď si viem predstaviť, že pre niektoré to musí byť nuda. Najviac ale podľa mňa bude film rezonovať u niektorých dospelých divákov, ktorý plne pochopia váhu toho, čo sa tento film snaží povedať. Dávam filmu hodnotenie 20/10

Jonebajaši prináša opäť príbeh dievčatka dostávajúceho sa do puberty a riešiaceho podobné existenciálne problémy ako minule. Podobne ako pri Arrietty je príbeh jednoduchý a vystačil by v pohode na hodinku. Tentokrát ma ale zasiahol trochu menej, i keď mi boli všetky postavy sympatické. Pri tomto námete by som osobne privítal temnejšiu atmosféru a mierny príklon k hororu (starý dom, vysoké silo), o čo v skutočnosti ide príde divákovi určite skôr ako hlavnej postave. Stále však veľmi príjemne strávených 100 minút. 70%

Nedůvěryhodný pokus vložit veškeré problémy dívčího dospívání do jedné postavy (a my víme, že to je nějakých problémů!), která se jim musí postavit za asistence haldy povědomých motivů, ze kterých Ghibli v průběhu let zvládlo udělat klišé. Navíc je to často až nesympaticky poučující a motivační. Přišlo mi vtipný, že spoustou příběhových elementů to v sobě snad nezáměrně kombinuje Fincherův Fight Club a RivettovuCélina a Julie si vyjely na lodi. Můžu dostat už tu průkazku filmového kritika, prosím?

Po dlhšom čase som sa naladil na tú takmer pôvodnú, ghibliovskú atmosféru japonského animovaného spiritualizmu. Ono to má stále svoje čaro, hoci príbehové variácie vychádzajú zo snovej kostry Môjho suseda Totora (1988). Ťažko sa mi ale niečo kritizuje, pretože nikdy nespravíte chybu, ak si zapnete Leto s Marnie mierne zamyslený neskoro večer.

Vizuálně je ihned vidět, že jde o film ze studia Ghibli. Dějem jde o příběh dospívání mladé dívky, ve kterém se pěkně propojuje realita s fantazií. Zřejmě je to cílené na dospívající dívky, protože ty potoky slz při každé silnější emoci nebyly nic pro mne. Ale za vidění to rozhodně stojí, takže tleskám, že se to sice s desetiletým zpožděním, ale přece dostalo i do českých kin.