La hora de los hornos: Notas y testimonios sobre el neocolonialismo, la violencia y la liberación (1968)

Bezprostredná angažovanosť. Revolúcia ako báseň. Revolúcia je báseň!!! (Prvé pocity). Rozpory súčasného sveta vystihnuté v ohnivo-útočnej dokumentaristickej poéme, prostredníctvom 15 kapitol presne popisujúcich zbedačovanie jednej juhoamerickej krajiny. "Štedrá pomoc" svetových bankových a korporatívnych združení v tesnom spojení s médiami, kultúrnou frontou a miestnymi veľkopodnikateľmi (je to v podstate rovnaké na celom svete). Všetko zaštítené vojenským režimom a cenzúrou, ktorá demokratom západu vôbec nevadila a podporované národom byrokratov , ktorí netúžia po žiadnej zmene. Vraždy, násilie, smrť hladom tisícov chudákov bez práce. Skompilovanie desiatok dokumentárnych záberov (žiadny z nich nepresahuje dĺžku 20 sekúnd s výnimkou záverečného 3 minútového pohľadu na mŕtvu tvár Che Guevaru) s tmavým plátnom, na ktorom bielo svieti, či varovne bliká ďalší z revolučných titulkov (citáty Mao ce tunga a pod.) a to všetko za zvukov úderno uhrančivej hudby. Film bol reakciou na polofašistický vojenský režim v Agentíne, na absolútnu cenzúru, proti ktorej sa autori rozhodli bojovať priamou rečou bez snahy o metaforu. Napriek ospravedlneniam režiséra o dobovosti dokumentu a o ťažkých prípravách jeho vzniku ide o výnimočné dielo, podnecujúce k diskusii, prehovárajúce pôsobivým jazykom faktov zručne namiešaných do podoby výpovede, ktorá zaujíma jednoznačné stanovisko. Nepovrchný pohľad ukazujúci cynikom opakujúcim (z veľkej časti pravdivé) výhrady o jednotvárnosti ľavičiarskych fráz, že dá sa ísť pod povrch a cez štruktúru spoločnosti odkryť mechanizmy jej mocenského ovládania. Myslím, že má čo povedať aj dnešnému divákovi. Pozn. Hodnotenie sa vzťahuje k prvej časti trojdielneho dokumentu, ktorá je určená mimoargentínskemu divákovi a trvá cca 90 minút. Dielo je po prvej a druhej časti prerušené a nasleduje diskusia s divákmi - čo bol autorský zámer režiséra. Sledovať v kuse 4 hodiny politického dokumentu by totiž zrejme zložilo aj Kropotkina. Druhú a tretiu časť tvorí dokument o posledných dňoch Perónovej vlády, nastupujúcej dikatúry a o utajenom perónistickom odboji, sile odborového hnutia a o násilí vojenskej junty. Tieto dve časti boli určené argentískemu obyvateľstvu, majú odlišný charakter, približujúci sa historickému dokumentu. Vzdialenosť a detailnosť problematiky primárne určená argentínskemu obyvateľstvu, či záujemcom o históriu Latinskej Ameriky spôsobila, že tieto dve časti z celkového hodnotenia vynechávam.

První díl Notas y testimonios sobre el neocolonialismo se vyznačuje především agresivní montáží a ironickou juxtapozicí, ke konci už svůj ideologický arzenál do diváka doslova střílí - sám za sebe by zasloužil 4*. Zbylé dvě části ale převážně pracují jen s dokumentárními záběry a fotografiemi, korunované všudypřítomným a patřičně osvíceným komentářem muže a ženy (boj za rovnoprávnost zahájil Solanas na všech frontách). Škoda.(15.01.2013)

Formálně neuvěřitelně komplexní, z pohledu zkušenosti východoevropana s komunismem tragicky omylné dílo Fernanda Solanase, zakladatele Cine Liberación. Nelze se ovšem tehdejším závěrům autorů divit, protože jejich zkušenost je pro člena euroatlatické "kolonialistické" civilizace nepřenositelné... FILM jako ČIN: "Pro Lainskou Ameriku je charakteristická především její závislost: závislost politická, ekonomická, kulturní." uvědomuje si Solanas a chce s tím něco dělat. Přes to přese všechno to nemůžeme soudit!(03.09.2007)

Velmi silný a kvalitně zpracovaný dokument s jehož vývody se dá jistě polemizovat, ale snímek se rozhodně nedá jen tak přehlédnout. Navíc je rozdíl zda děláte angažovaný film z plezíru, či z přesvědčení. Osobně smekám.Video s anglickými titulky ZDE.(09.09.2010)

Na youtube (La Hora de los Hornos), ale ve španělštině..(28.08.2010)