High School (1968)

[3,5*]"Yes, sir." "Don'tgivemethat“yes,sir”business!Idon'tlikethe“sir”business. You know why?Becausethere'snosincerenessbehindit."Pútavo nakrútený dokument o jednej strednej škole vo Filadelfii, zaradený v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Na malom priestore sa mu darí o škole podať pomerne komplexný obraz, ktorý nie je zrovna pozitívny (navštevovať takú školu by som teda nechcel, hlavne kvôli tým podivným stvoreniam, ktoré tam nazývali učiteľmi), napriek tomu ale určite zaujímavý (je jasné, že sa na ten obraz treba dívať v kontexte danej doby). Nahliadneme pod pokrievku školy zo všetkých možných aspektov, či už ide o samotné vyučovanie (ukážky z rôznych predmetov, z ktorých ma najviac zaujala "hodina poézie" s hudbou Simona & Garfunkela), rôzne fyzické aktivity (s veľmi zvláštnym úborom dievčat), záujmové činnosti žiakov, pedagogické porady, alebo priestory a technické vybavenie školy. Úplne najvýpovednejšie sú však konfrontácie žiakov s učiteľmi, najmä pri učebnom procese a pri disciplinárnych konaniach. Zaujali ma aj rôzne typy prednášok vo veľkej sále pre zmiešané, či čisto dievčenské / chlapčenské publikum (sexuálna výchova so žoviálnym gynekológom), najmä záverečný pateticko-patriotický prednes listu bývalého žiaka školy("They say: ‘Don’t you value life? Are you crazy?’ My answer is ‘Yes. But I value all the lives of South Vietnam and the free world so that they and all of us can live in peace.’"),   pri ktorom som sa nedokázal zdržať úškrnu."Nowwhenyougetaletterlikethis,tomeitmeansthatweareverysuccessfulatNortheastHighSchool. I think you will agree with me.".

Na tomto direct cinema dokumente je pesimistické najmä to, že sa v školstve toho veľa za posledné dekády nezmenilo. Odmeňovanie známkami spôsobuje už od malička v deťoch strach z neúspechu, akoby ten nebol prirodzenou súčasťou života, respektíve niečo, čo nás najviac posúva vpred. Treba vychovať miniatúrne zložky spoločnosti, ktoré nevyčnievajú a nemajú na nič názor. High School ale na druhú stranu nepôsobí práve preto až tak pesimisticky, pretože dnes nevyvolá pocit, že to boli teda kedysi hrozné časy. Avšak obviňovať tu prítomných učiteľov (aj nás, dnešných) nemá príliš zmysel, keďže vyšli z rovnakého prostredia. Film sa skladá z dlhších sekvencií venujúcim sa konkrétnym situáciám.

Polstoročia starý pohľad na úplne odlišný západný školský systém, ktorý by sa nám mal javiť ako úplne cudzí a na vek dokumentu dnes už aj zastaralý. No ale čuduj sa svetu, pri sledovaní tohto, vraj kultového dokumentu z prostredia philadelphskej strednej školy som až tak veľa rozdielov nevidel. Dokonca aj po päťdesiatich rokoch a v úplne inom zavedenom školskom systéme vystupujú do popredia rovnaké, alebo prinajmenšom podobné témy ako naNortheast High School, rovnako ako žiacke pohľady na vzdelanie a budúcnosť či vyobrazenie vzťahu študent-učiteľ. Zaujímavo sa pozeralo aj na zábery, na ktorých väčšina žiakov znudene počúvala výklad vyučujúceho, sem tam medzi sebou prehodili nejaké to slovo alebo pozreli na hodinky. To bolo všetko, čo mohli na hodine robiť, narozdiel od dnešnej doby, keď má pri sebe každý smartphone a na sieti je 24/7. Na týchto záberoch bolo krásne vidieť rozdielne kontrasty rozdielnych generácií oddelených dobou "len" 50 rokov. Veď v ponímaní času to nie je nič, a pritom sa toho tak veľa zmenilo. Jediné, čo sa na strednej škole pravdepodobne nikde na svete nezmení budú študenti - každý z nich je svojim spôsobom jedinečný a pritom sú si všetci tak veľmi podobní. A je jedno, či sú to študenti v roku 1968 v USA alebo v roku 2016 na Slovensku. A možno to je práve to, čo chceHigh Schooldivákovi povedať.

Na tomto dokumentu je krásné, že nepotřebuje žádný komentář. Jsou ponecháni pouze protagonisté, aby mluvili. Wiseman zachycuje v podstatě obyčejné školní dny, ale díky tomu, jak jednotlivé scény sestříhal dohromady a díky tomu, jak jsou učitelé přesvědčeni o tom, že to, co dělají, je naprosto správné, vyznívá snímek nesmírně temně a ukazuje na to, že děti - alespoň na dané škole - neučí pedagogové, ale hloupí fanatici.

Rok po vzniku tohoto snímku vydává ve Francii svůj nejznámější esej, "Ideologie a ideologické státní aparáty", slavný filozof a marxista Louis Althusser - a nemusíme hádat dvakrát, že hlavním ideologickým aparátem moderní doby se mu jevila právě škola. Prostor neustále cirkulujících a na první pohled nezřetelně se projevujících vztahů disciplinace, dominance, zvnitřňování vnějších norem, fabrikování standardizovaných "jedinců" po vzoru kurzů psaní na stroji - tedy jedinců s jednou formou komunikace; po vzoru kurzu módy pro slečny - tedy s jednou formou sebeprezentace; po vzoru přednášek o sexuální výchově - tedy s jednou formou intimity. Je také nutno připomenout, pro některé politicky naivnější lidi mezi námi, kteří si představují ideologii jako centralizovaný proces deformace vedený zlými kněžími (18. stol) či totalitárními nacisto-komunisty (20. stol.), že ideologie je společná všem společenským formacím a slouží jako svého druhu koordináta po vzoru kulturních vzorců - i ona slouží orientaci ve světě a autoregulaci společnosti, je tedy rozprostřená v celém tkanivu společnosti a je nutně osvojována i těmi, kdo ji šíří. A to nám dokonale ukázal Wiseman v závěrečné scéně s učitelkou, dojímající se nad dopisem bývalého žáka, který se vydal dobrovolně do Vietnamu bojovat za bezpečí svobodného světa. Škola je tak ve Wisemanově filmu zpodobněna jako sebepotvrzující se ideologický mechanismus západí (kapitalistické) společnosti konce 60. let.