Olympiáda Tokio (1965)

Dnes už klasicky strihnutý športový dokument o olympijských hrách zaujme najmä tým, kam sa jednotlivé športy za tie desaťročia posunuli ďalej. Napríklad skok o žrdi o nejaký ten meter pätnásť. Prekvapila ma absencia plaveckých čiapok v bazéne a dobové volejbalové podanie (aj tak by som ho nechytil). Nás doma zase ohúri finále vo futbale Československo Maďarsko alebo Věra Čáslavská v gymnastike. Asi najviac candy je ale volejbalové finále žien a samozrejme maratón. Pokiaľ máte radi sledovanie športu tak vám tých 170 minút až prekvapivo rýchlo uplynie. Avšak cítiť, že ide viac o zákazku pre Ičikawu než jeho autorský film.

Dokument režiséraKona Ichikawuo XVIII. letných olympijských hrách je famóznym nahliadnutím na prvú olympiádu, ktorá sa uskutočnila na ázijskom kontinente. Hoci sa dĺžkou svojej minutáže či spôsobom zachytenia viacerých disciplín, potom najmä tých atletických, podobá na mnohé lepšie či horšie dokumenty, ktoré vznikli pred ním, dokáže predsa len Ichikawa dielom diváka zaujať oveľa viac. Paradoxom pritom je, že v zásade neprináša nič vyložene nové či prelomové. Aplikáciou postupov, ktoré však Ichikawa v dokumente uplatňuje, mení obyčajné zábery športov pod piatimi kruhmi na poetickú súhru zosobnenia motta "Citius, Altius, Fortius". Dominantnými prvkami filmu, ktorý mal premiéru niekoľko mesiacov po hrách tokijskej olympiády, sú jednoznačne kamera a strih. Využitie spomalených záberov či citlivo a precízne zvolených detailov sa síce môže javiť ako banalita, ale práve vďaka nim dosahuje dokument v tomto prípade vysokých kvalít. Obzvlášť práve detaily sú tu potom tým, čo divákovi sprostredkováva atmosféru olympiády do maximálnej možnej miery. Koniec koncov, atmosféru sa Ichikawa snaží zachytiť aj častými zábermi na tváre divákov a športovcov, vďaka čomu dokument zbavuje iba čisto dokumentárnej formy a vkladá do neho autentické emócie.Tôkyô orinpikkuje tak oveľa viac ako len strohé zachytenie priebehu jednej olympiády. Okrem obdivovania športovej či výpravnej stránky ponúka divákovi aj vysoký estetický zážitok, ktorý má možnosť vyniknúť práve vďaka spomenutej bravúrnej kamere a strihu. Tie výrazne pomáhajú aj tomu, že takmer trojhodinové dielo nezačne diváka prakticky v žiadnej svojej časti nudiť, čo je pri obdobne dlhých počinoch skôr raritou. Bravó, Ichikawa, bravó!

Kon Ichikawa sa s týmto olympijským dokumentom vizuálne pekne vymazlil. Ale stále ide len o športové podujatie, ktorým veľmi neholdujem a tak ma zaujal skôr dizajn tejto Olympiády, od módy súťažných dresov, až po techniku. Záver je ale pre mňa zároveň trochu smutný, pretože tieto hry stále vznikajú s jedným jasným posolstvom. Mierom medzi rasami, pohlaviami, sociálnymi vrstvami a vierovyznaním. Toto bolo pred 54 rokmi, v čase keď to bolo vo svete nahnuté o dosť viac. A predsa sa nič nezmenilo, ľudstvo bude stále trpieť pre svoju arogantnosť a hlúposť a nepomôže tomu ani desať olympiád za rok.

Velmi poetické, velmi japonské, velmi dlouhé. Antuka, tepláky a kecky. Sport předtím, než se definitivně vymkl z kloubů.

Dokument o olympiáde v Tokiu (1964), pre mňa zaujímavý z informačného hľadiska (ako to vyzeralo na olympiáde, keď som ešte nebol na svete), ale pôsobiaci dosť rozvláčnym a pri svojej dĺžke málo záživným dojmom (a to som videl skrátenú, 125-minútovú verziu). Záverečný maratón už bol pre mňa rovnakým utrpením ako pre samotných súťažiacich. Priam sa ponúka porovnanie so slávnymi dielamiOlympia 1. Teil - Fest der Völker (1938)aOlympia 2. Teil - Fest der Schönheit (1938), ktoré majú podľa mňa vyššiu umeleckú úroveň a sú aj zaujímavejšie spracované (svoje tu zohráva aj tá kontroverzná doba). Hoci sa Ičikawa snažil o podobne umelecké pojatie (pravdepodobne bol aj tými dielami ovplyvnený), skončilo to len so striedavým úspechom - niektoré pohybové štúdie sú výborné, iné slabšie (vrcholom v tomto smere bolo vystúpenie Věry Čáslavskej). Za hlavný problém považujem to, že kamera až príliš často sníma detaily a v dynamických scénach potom miestami nestíha. A ani tá sprievodná dramatická hudba nepatrí k tým najvydarenejším. Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.(23.06.2022)