Krásný podzimní den (1960)

Moje prvé stretnutie s legendou japonského filmu Yasujirom Ozuom. Výsledok je viac ako uspokojivý. Ozu kladie dôraz na charaktery, čo som si vždy na filmoch - akéhokoľvek rázu veľmi cenil. Charaktery sú prepracované a dozvedáme sa o nich z rozhovorov, ktoré sa často krát konajú pri večeri, alebo nad pohárom saké. Tieto siahodlhé konverzačky sa dotýkajú jednak kultúrnych tradícií Japonska a rovnako sa dotýkajú ich zvykov a spôsobu života - myslím si že v tomto smere ukazuje Ozu Japoncov aspoň v určitej časti ich života - presne takých aký sú. Ozuovi k dobru slúži že často krát využíva subjektívnu kameru - čo značí že my sami máme pocit, že stojíme oproti protagonistovi filmu a vedieme s ním dialóg. Vďaka tomu sa ako keby dostávame do diania. Samozrejme len v tom prípade, že sme ochotný pristúpiť na Ozuovu hru. Zábery sú statické, bez švenkov, alebo jázd. Kamera sa nikdy nenachádza vyššie ako v úrovni očí a vďaka tomu pôsobia filmy jednoducho a pre mnohých by mohli byť aj nezáživné. U mňa ale víťazí Ozuova snaha vypovedať o Japonsku a Japoncoch skutočnosti, ktoré režisér vníma veľmi svojským spôsobom. Aj napriek dĺžke a absencií výraznej dramatickej zápletky sa jedná o film, ktorý rozhodne dokazuje či už kultúrnu, alebo sociálnu vyspelosť Japonského národa, aspoň v 60 rokoch, 20 storočia. Late Autumn ale patrí k neskorším Ozuovím snímkom, takže nechcem posudzovať na základe jedného filmu. Jediné čo môžem povedať je, že som bol s ním spokojný a chcem si od neho napozerať viac filmov.

Velký film, který dělají velikým malé věci.

Hodně prostoru zde má Setsuko Hara (možná nejvíc ze všech jejich filmů) a to je taková krása a grácie. Taky je ve filmu docela dost humoru. A skutečně, jak říká Ozu, emoce jsou naznačeny jen těmi nejjemnějšími hnutími tváře.

"Toto je mladá dáma, ktorá ťa odmietla."Ach, zase to snaženie vydať mladú ženu (dcéru). To akoby iná téma v japonskej spoločnosti ani neexistovala. Zdá sa, že Jasudžiró Ozu si vytrvalo dookola nakrúcal v podstate to isté a z tohto svojho stereotypu vystupoval iba zriedkavo. V tomto filme bola pre mňa tá jednotvárnosť jeho štýlu miestami až na nevydržanie - je to statické (kamera i dianie), rozhovory sa točia stále okolo toho istého, strojené postavy (hlavne úsmevmi a smiechom) vedú reči o ničom (napr. dosť hlúpe poznámky ohľadom žien) a k tomu všetkému ešte hraje v hlavnej role matky (Akiko) herečka Secuko Hara, ktorá mi nie je príliš sympatická pre jej silený úsmev. To jej usmievavá dcéra na výdaj Ayako (Jóko Cukasa) naopak pôsobí veľmi sympatickým dojmom, ale len do okamihu, v ktorom ten svoj nevyčerpateľný úsmev stratí a z milého dievčaťa je odrazu dosť protivné stvorenie. Dlhý čas som sa do sledovania filmu musel vyslovene nútiť, ale napokon som veľmi rád, že som to vydržal až do konca. Niekedy v druhej polovici sa totiž film akosi zázračne zlomí (asi od nápadu vydať matku) a z deja, ktorý ma dovtedy otravoval, sa vykľuje výborná komédia (tá komediálna stránka je inak podľa mňa podstatne vydarenejšia ako stránka dramatická). Vrcholnou scénou je potom tá, keď mladá Yuriko (Mariko Okada), inak poriadny živel a skvelá postava, príde vynadať trojici starších chlapov, ktorí spriadajú plány na sobáš dcéry (Ayako) i matky (Akiko)."A čo tvoja dcéra? Je v sobášnom veku." "Ešte nie. A určite by som nežiadal o pomoc vás dvoch!"(29.04.2023)

,,Maybe she was feeling shy.“Krásný podzimní den je pro mě prvním shlédnutým Ozuovým filmem, a musím uznat, že vůbec není lehké o něm psát. Zcela nadšený jsem byl z technické stránky filmu, především z nádherných a precizních statických záběrů kamery. Z mnoha z nich by byly nádherné obrazy třeba na zeď. Velmi se mi líbila odměřenost a prostota a přitom značná propletenost vztahů mezi postavami. Nesympatičtější mi byla trochu ráznější postava mladé dívky hraná Mijuki Kuwano. Nejvíce pohlcen jsem však byl tou poklidnou, čistou a meditativní atmosférou, která prostupuje celým filmem, a kterou jsem v takové míře zažil pouze u tohoto snímku.(16.03.2017)