Kladivo na čarodějnice (1969)

Tak som si pozrel ďalší klenot českej kinematografie. Film je na tú dobu dosť drsný a provokatívny. Pamätám sa že som ten film prvý krát videl v škole na hodine náboženstva, a aj po toľkých rokoch mám z neho zimomriavky. Ako aj Spaľovač Mrtvol tak aj Kladivo na čarodejnice bol minulým režimom zakázaný, a zavretý do trezoru. Veď sa ani nečudujem keď to má náboženskú tématiku. Mne osobne sa tento film páčil, herci a dej bol super. herečka Soňa Valentová podala dobrý herecký výkon. dobre sa mi na ňu pozeralo, je strašne sympatická. Film sa mi páčil a isto sa k nemu budem ešte vracať.

Výborný film, s dramatickoyu zápletkou, výbornými hercami a dobrou réžiou. Zaujal nielen ako opis skutočností, keď bolo upaľovanie bosoriek bežné, ale vzhľadom na dobu, keď film natočili, sa núka skrytý odkaz, ako parafráza na vtedy aktuálnu dobu a praktiky vyšetrovania a vynucovanie priznaní podobné tým stredovekým, ale narovinu sa o tom vtedy hovoriť nemohlo. V každom prípade, si tam človek nájde to svoje aj dnes a asi tomu bude tak aj v budúcnosti.

Silná téma novovekých (chcel som napísať stredovekých, ale ono to už bolo 17. storočie) inkvizičných procesov, ktorá je o to účinnejšia, že alegoricky reflektuje politické monsterprocesy 50. rokov. Vávra sa podujal na odvážny krok, a ten mu nadmieru vyšiel - kvalitným spracovaním, herecky (Romančík, Šmeral sú trieda), autenticitou a v neposlednom rade ukážkou mechanizmu totalitnej moci, ktorá skrze nátlak vytvára "pravdu". Vo svojej podstate jednoduché, ale účinné. A ten depresívne končiaci záver... Navyše to funguje aj v súčasnosti, väčšinou nie síce mocensky, ale ideologicky áno - stačí na to len nájsť ideologického nepriateľa (dnes typicky etnické menšiny, migranti, sexuálne menšiny, intelektuáli,...) a strašiť či už bájnymi rozprávkami (bohovia, satanovia) alebo imaginárnymi vnútornými nepriateľmi. Snáď sa konečne posunieme ďalej, aby sme myslením neostávali stále na úrovni raného novoveku.

Kdysi jsem četl knihu Václava Kaplického a konečně se mi podařilo vidět film podle ní. No, nebylo to lehké. Lidská povaha se nemění. Při Losinských procesech jsem si vzpomněl na totalitní procesy v padesátých letech, vše jak přes kopírák. Boblig, prospěchář, prasák a sadista zneužil tehdejšího špatného soudního systému, hlouposti, strachu a pověrčivosti, aby se obohatil na úkor bolesti druhých a ještě si to zvráceně užil. Sprosťák se dostal k moci a začal konat své zvrácené dílo. Už raději nebudu hledat paralely s dneškem. Oceňuji, že se film celkem držel realističnosti a nekladl vinu jen na církev, jak by se to v době vzniku hodilo. Bylo to hlavně na morálce a svědomí každého zúčastněného. Silný film.

Film som videla v mladosti a v pamäti mi utkvelo len, že to bolo hrôzostrašné a hlavne zamerané proti cirkvi. Nemala som v pláne pozerať ho znova, ale nakoniec som dobre spravila. Je to totiž nadčasové dielo a veľké memento aj pre súčasnosť. Koľko takých Bobligov chodí medzi nami aj v dnešnej dobe? A hon na čarodejnice sa môže zmeniť na hon na kohokoľvek. Bezmocnosť súdených aj odsúdených z obrazovky doslova kričala. Účinkuje tu kopa hercov ako Romančík, Růžek, Cupák, Prachař, Valentová, Skrbková, akých už dnes len ťažko nájdete a ak by film hneď po vzniku nešupli do trezoru, asi by pozbieral veľkú kopu ocenení. Výborne natočené, ale mnou videné určite poslednýkrát.