Hotel du Nord (1938)

Moje komentare svietia uz u artovych hnojov Loni v Marinbadu, Hiroshima Mon Amour, potom som videl aj tu smradlavu zumpu Smrt v benatkach od tej buzny /chytro neviem, jaxa ten homosexual volal/ .. no a objavil som novy hnoj. Sam som artovy divak, len ako je zname, hranice medzi znesitelnym artom a artovou picovinou pre hlbavych filmovych teoretikov a kritikov je velmi tenka, ze jo. Na toto jestvuje jeden vysoko odborny, fundovany , filmovo -teoreticky terminus technicus - nudna, otravna megapicovina : 0 %

„Hotel du Nord” je ako stvorený pre labužníkov jedla, (či aj povedzme, pre potenciálnych samovrahov), keďže v hoteli sa taktiež nachádza i vychýrené bistro, a tak do sýta najedení (a pripití) jedinci, to už vskutku nemajú príliš ďaleko na izbu, kde sa ledva na posteľ vyškriabu. Prostitútka Raymonda s amatérskym fotografom so záhadnou minulosťou, Edmondom, jej chránencom, si najskôr medzi sebou vymieňajú ostré názory, že až následne potom myslia na plné bruchá... ? Zrejme majú trochu iné starosti, než zrovna stolovať s niekoľkými ľuďmi dolu v lobby, pričom o malú chvíľu neskôr, okolo "švédskych stolov" prejde melancholický, "zamilovaný párik" , čo sa chce iba na noc ubytovať. V „komnate” č. 16, by sa im snáď mohlo konečne páčiť... ? Netreba si ale robiť plané nádeje, keďže Renée a Pierre sú len (ne)láskavými stroskotancami s absenciou spoločnej budúcnosti, ktorých už skrátka živoť nebaví žiť, keď sa s tým rozhodnú čokoľvek urobiť. Sú odhodlaní ukončiť vlastné existencie zastrelením sa ! Predtým sa ešte vyčerpávajúco (po)rozprávajú, kedy sa znenazdajky zrazu ozve jeden hlasitý a rázny výstrel, ako z pištole, ktorý akurát začuje Edmond, a tak sa rýchlo pribehne pozrieť, čo sa vlastne stalo... ? Na posteli vidí ležať nehybnú ženu, akoby mŕtvu, a hneď vedľa tiež postávať podozrivého chlapíka, ktorého ale necháva ísť, alebo to bolo celkom úplne inak, že ona sama chcela « priložiť ruku k dielu » , čím chcem povedať, že naschvál sa netrafila, kedy sa on už následne nedokázal zlikvidovať ani skokom z balkóna ? Táto scéna je ináč obalená rúškom tajomstva, pretože nie je vidieť, iba počuť. Pierre sa po pár dňoch na polícii prizná, že zároveň do nemocnice za asistencie bezpečnostných zložiek za Renée prichádza, a to je zhruba aj prvá polovica filmu, keď v tej druhej pre zmenu dôjde k ďalším zvratom, ktoré na vás isto čakajú, a nebude ich málo / ANNABELLA a ARLETTY, to sú bezpochyby francúzske, herecké divy ! Obidve boli neuveriteľne pôvabné, najmä postava Renée. Marcel ma tak dlho vodil za nos, až sa to stalo neznesiteľné, čo sa súčasne prejavilo aj nad celkovým hodnotením ! Ide o zaujímavo rozohraný film, ktorý bohužiaľ vo svojom druhom polčase, strácal na efektivite, totiž, nie je už tak zohratý, akoby si pôvodne zaslúžil. Dochádzala mu energia, vyčerpal všetky svoje tromfy. Snímok, ktorý klame najmä telom.

Krásna prehliadka charakterov, tancov a príhod v okolí jedného malého hotela. Na vrchole stojí romantická premisa o večnej láske, ktorá je schopná pretrvať napriek zradne narušenému sľubu spoločnej smrti. V druhom pláne je fungovanie osudového predurčenia, napriek snahe poprieť všetko z doterajšieho života, a zachrániť si tak kožu pred hriechmi minulosti.(16.09.2020)

Křižovatky různorodých osudů, protínající se na půdě jednoho hotelu a panoptikum rozmanitých postav, z nichž jedna je zajímavější než druhá. Obdivuji Carného režii, schopnost, jakou dovede diváka provázet nepředvídatelným příběhem, který však v žádném ze svých zákrutů neztrácí na uvěřitelnosti. Obdivuji jeho schopnost zobrazit vztahy uvěřitelně a přitom tak poutavě. Vše zde má navíc výborné načasování - příběh se stále odvíjí, avšak velmi organicky. Tempo je pozvolné a dostatek času je věnován i vykreslování poetické atmosféry běžných dní na Pařížském předměstí. Co se týče herců – Jouvet má neopakovatelné charisma, jeho komplexní i vnitřně rozervaný charakter je hypnotizující - v jeho ležérních gestech se ukrývá napětí i hrozba. Zároveň však jeho postava vzbuzuje i lítost a to tím více, čím více je divákovi odhalován jeho osud. Do oka mi padla i Arletty, která si zde střihla vedlejší roli prostitutky. Vůbec se nedivím, že ji Carné obsazoval jako svou dvorní herečku – pokaždé, když se ve filmu objevila, hltal jsem každý její pohyb, slovo i gesto a nemohl jsem od ní odtrhnout pozornost. Tomu říkám charisma.(29.12.2018)

Mezi Nábřeží mlh a Den začíná si vsunul Carné Hotel du Nord. A mě tam ten Gabin zkrátka chyběl. Oba filmy okolo Hotelu táhl svým charismatem právě on. V roli pasáka mnoha jmen bych si zrovna dokázala představit Jeana Gabina. Silný příběh plný existencionálních otázek zastiňují šedivé herecké výkony. Nijak nevynikl ani tehdy téměř filmový novic Bernard Blier. Ale Carného vzkaz o nemožnosti útěku před realitou a sebou samým je platný do dnešní doby.(11.02.2013)