Den začíná (1939)

Tátodrámaponúkne všetko, čím sa vyznačuje francúzsky poetický realizmus: osudovú lásku, poetiku, ale aj tragický koniec. Príbeh má rámcovú konštrukciu, začína i končí v hotelovej izbe, z ktorej sa vypotáca postrelený muž. Svoju úlohu tu zohrá žiarlivosť. Hlavný hrdina sa dvorí peknej Francoise.  Nejde o nejaké jednorazové vzplanutie, myslí to s ňou vážne, ale niekedy jedna minúta zmení celý život. MladýJean Gabinje štramák, v tých ležérnych pulóvroch vyzerá ozaj dobre a keď si od svojej milovanej nesie darovaného plyšového medvedíka, tak je neodolateľný. Gabin s plyšovým mackom, to sa len tak nevidí.

RežisérMarcel Carnévo svojej snímke z roku 1939 privádza diváka do autentického prostredia medzivojnového Francúzska, v ktorom panuje všeobecne pochmúrna nálada pri hľadaní šťastia a vlastnej identity. Ako šablónovitý príklad a zosobnenie týchto pocitov vystupuje v diele François (Jean Gabin), obyčajný robotník, ktorý sa zhodou nešťastných okolností dostane do situácie, z ktorej (takmer) nemá ako uniknúť. Film režiséra Carného príbehovo stavia na spomenutých pocitoch, ktoré reflektuje do podoby milostného štvoruholníka medzi hlavnými postavami, pričom každá z nich nie je ani zďaleka spokojná so svojím životom. Formou retrospektívy, ktorá je hnacím motorom dejového rozprávania, má divák možnosť nazerať na minulosť, ktorá postavu Françoisa priviedla do nelichotivej situácie. Bohužiaľ, roviny minulosti aj prítomnosti, respektíve príbeh ako celok, sú väčšinu času scenáristicky aj herecky nevýrazným počinom, oscilujúcim na pomedzí viacerých žánrov. Mix drámy, thrilleru a krimi (a v tomto prípade aj s prímesou romantiky) síce zväčša funguje, ale Carného snímka je onou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. V rámci filmu je takisto citeľná aj snaha pracovať s napätou atmosférou, či už v rámci interakcie medzi postavami alebo v situácii, do ktorej sa Françoisa nakoniec dostane, ale ani tá v konečnom dôsledku nefunguje. Film, prvýkrát uvedený do kín iba niekoľko týždňov pred začiatkom druhej svetovej vojny, totiž neponúka v podstate nič, čím by diváka dokázal zaujať. Minimálne nie na začiatku, čo vedie k tomu, že divák s pribúdajúcimi minútami stráca záujem o dianie čoraz viac.Le jour se lèvesa príbehovo zlepšuje až v záverečných scénach, kedy sa konečne naplno prejaví dovtedy skrytý potenciál Gabinovej postavy vďaka plamenitému monológu o vlastnom živote. Vtedy je však na zlepšenie celkového dojmu už neskoro. Malým plusom, ktorý možno na Carného snímke oceniť, sú kulisy, respektíve vizuálna stránka výpravy. Poetický realizmus, údajne jeden z hlavných výrazových znakov snímky, sa v nezaujímavom príbehovom poňatí stráca.

[3,5*]"Aleterazmámteba." "Chcešsimaponechaťnavždy?"Dráma zaradená v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dielo, v ktorom sa to priam hmýri samým klišé. Počkať, 1939? Beriem späť. Novátorské dielo, ktoré inšpirovalo mnohých neskorších filmových tvorcov, hlavne tým rafinovaným retrospektívnym rozprávaním príbehu. To prelínanie aktuálnych scén a flashbackov bolo v danej dobe niečo také nezvyčajné, že sa tvorcovia rozhodli dať vysvetlenie do úvodných titulkov, aby z toho neboli diváci zmätení. Okrem toho, že má film zaujímavo podaný príbeh ľúbostného štvoruholníka, tvorcom sa do neho podarilo vložiť aj odkazy na sociálnu a politickú situáciu vtedajšieho Francúzska. Veľkou prednosťou filmu je i jeho obrazová stránka (pôsobivé zábery na schodisko, okno, a pod.). Herecky to ťahá hlavne výborný Jean Gabin (François), veľmi dobrí sú i Jules Berry (parádne odporná postava cvičiteľa Valentina) a aj Arletty (Clara, tiež veľmi zaujímavá postava). Snáď len Jacqueline Laurent je vo svojej role (Françoise) trochu toporná."Chcešvidieťpsov?" "Nie." "Ženyzabúdajúrýchlo.Úbohémaléstvorenia...Nieženy,psy."

François je na čase, aby si začal pomaly bilancovať, keďže si sa akurát ocitol vo vskutku mimoriadne nezávideniahodnej, až totálne komplikovanej situácii, že čochvíľa budeš aj úplne „zabarikádovaný” v hotelovej izbe, kde sa len ozaj pred malou chvíľou stala istá, a naprosto nevídaná vec, čo sa teda Teba týka, ktorá Ťa mimochodom dostala do poriadnej šlamastiky, pričom my diváci, sa postupne dozvieme, ako si sa zaplietol do vlastnej pavučiny, z ktorej sa vyslobodiť, bude extrémne zaťažkávajúcim, až nadľudským výkonom...? Medzitým Ťa zvnútra najprv obkolesia policajti, zatiaľ čo potom sa vonku zhromaždí dav ľudí, ktorí sa na toto „divadielko” budú prizerať, plní veľkých očakávaní, čo sa vôbec bude ďalej diať...? Teraz prichádza na rad i niekoľko zásadných „flashbackov”, ktoré ma v podstate oboznámia, prečo sa ešte ten, zo začiatku neznámy chlapík, v smrteľnej agónii, i zo schodov zrúbal, alebo zjednodušene povedané, ako (ne)obyčajný robotník na skazeného filozofa naďabil... ?/...Neuveriteľne ma fascinuje scéna, keďsa prvýkrát stretli postavy : François a Françoise, pritom sa k tomu i rovnako volajú, sú zo sirotinca, a práve dnešný deň majú obidvaja sviatok, keď by sa predsa mohlo zdať, že sa konečne na protagonistu šťastie usmialo.../Režisér Marcel Carné, od ktorého som videl klasikuDeti raja, ale aj takéNábrežie hmiel, ma tentokrát dostal hádam ešte viac, ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, pretože opätovne predvádza strhujúci príklad - pevného, režisérskeho stisku, ktorým ma počas 90-minút stopáže absolútne ohromil, prečože som tak strašne nadšený. Neviem, či sa mám taktiež vrelo poďakovať i kompozícii obrazu, na ktorej sa podieľali až štyria kameramani, čo jednoznačne kvitujem, áno, i obrazová stránka filmu má čo ponúknuť, skrátka je interesantná. Dokonca ani k strihovej skladbe nemám žiadne výčitky, kvôli čomu by som mal napríklad strhávať percentá, proste sa jedná o bezchybnú montáž, hodnú značného obdivu. No, a najväčšieho uznania je hoden najmä Jean Gabin, ktorý podáva priam autentický a majstrovský, herecký výkon, čiže už v tak mladom veku dokazoval, že sa má s ním neustále počítať, kedy si to možno vtedy ani extra neuvedomoval, akáLEGENDAsa z neho stáva...Myslím si, že je najlepším francúzskym hercom všetkých čias, pred ktorým mám nekonečný rešpekt, čo sú z mojej strany veľmi silné slová... !

François stojí na osudové životní křižovatce, dopustil se zločinu, zavřel se v pokoji a odrazil první atak policie. Postupné rozplétání milostného trojúhelníku (možná čtyřúhelníku, možná ne) divákovi poskytne vysvětlení, jak trnitou cestu François ušel na to, aby se dostal na mušku strážců zákona. Inu, pro někoho den začíná, pro jiného končí... Ženský ansámbl krom krásy žádná velká sláva, ovšem pánové to zachránili, Jean Gabin v osobním zoufalství obyčejného muže strhující a Jules Berry v roli prolhaného zmetka výborný, přesvědčil i mě, také jsem měla velikánskou chuť mu ublížit..