Finist, jasný sokol (1975)

Typický Rou s jeho bohatiermi-silákmi, čarami a zvieratami (typicky medvede), jednoduchými filmovými trikmi a samozrejme jednoduchým detským humorom. V rozprávkach by malo dobro víťaziť nad zlom, v sovietskych rozprávkach ale často dobro víťazí nad smiešnym alebo smiešnotrápnym zlom a tak držať palce tým dobrým je celkom fuška. Postavy sú ale sympatické, švárna deva nie je na zahodenie, takže ide ľahko prepáčiť celkovú pitoresknosť, naivnosť a jednoduchý dej. S obrovským množstvom pesničiek som už menší problém mal.

Režimy vyhlasujúce náboženstvo za tmársku ideológiu pracovali s inými formami vierovyznania. Sovietski ideológovia na to išli aj cez vybájené príbehy, rozprávky a byliny. Ostalo len otázkou času, kedy budú sfilmované. Na kostýmoch sa nešetrilo. Dobro vyzeralo vždy až neprirodzene dobre, zlo čertovsky odpudivo. A príšery: uch - radšej nemyslieť. V popredí príbehu Finista je obrana prostej dedinskej usadlosti a jej jednoduchých, no pracovitých obyvateľov pred čarami zlomyseľných mutantov, mágov a čarodejov kostýmami pripomínajúcimi divých aziatských chlpáčov s baranicami. Chráni sa ruský ľud, ruský hrdina a panensky krásna ruská príroda. Všetci síce pôsobia a jednajú (a veru trochu aj vyzerajú) ako primitívi, ale veď predsa ešte nepoznali socializmus. A feudálne zriadenia a ich predstaviteľov sa neoplatí nejako velebiť - teda až na hrdinov pochádzajúcich z prostého ľudu - akým je aj ten titulný. Ušľachtilo nordický typ - plavovlasý s pohľadom zasnene hľadiacim nahor. A odtiaľ, z neba ho chráni sokol, vták najjasnejší. S korunkou na hlave - to je skutočný kráľ. Dej sa prazvláštne sunie dopredu, na kopec vtipných scén je asi taký istý počet zúfalo nedotiahnutých. Napriek výnimočnému vizuálnemu stvárneniu lesnej príšery, na ktorú bol prečarovaný Finist-geroj a mŕtvolne zelenavo popolavej podobe mága Kardausa, ide vo výslednici vplyvom nedotiahnutosti len o priemer. Poznámka: Starý slovenský dabing nereflektoval na slová piesní, ktorých je vo filme požehnane a nechal ich bez prekladu či tituliek.

Je neuveriteľné, čo sa môže stať ruskou klasikou. Napríklad takýto rozprávkovýmuzikálový hororový chaos. Deti z neho môžu získať fóbiu z pavúkov alebo aj zo sekier. Časy ruských bohatierov sú späť, dnes opäť musia bojovať proti tureckým zbojníkom. A okrem toho proti zlým čarodejníkom, čo ich premenia na gorilo-medveďov. Hlavný hrdina, bohatier obsadený nehercom s pohľadom dezorientovanej osobnej ochranky, to som nevedel stráviť. Jednu hviezdu si zaslúži originálna Baba Jaga z Mrázika, ktorá sa v tomto filme dostala až do siene slávy. Ale v roku 1975 prísť s niečim takým?

Ej, Finiste jasný, Sokole udatný, herdek, jak mu asi říkali doma, dokud Finist tahal kačera? Bohatýre matičky Rusi, zachraň zemi před zlým, strašně vousatým a pitvořícím se kouzelníkem. Taky něco udělej s těmi pavouky a vydoluj sedláka z pod země. Ono to pobíhání, pitvoření se a zběsilá gestikulace k ruským pohádkám patří. Aljonuška byla krásná, jak už tak ruské dívčiny v pohádkách bývají, a ty hýbající se obrazy předků v Kardausově zámku nejednoho fanouška Bradavického kouzelníka přivedou na myšlenku, že vše už tu jednou bylo.

No, na to, že to má jen 75 minut, se to vleklo, jako kdyby to trvalo čtyři hodiny... Mohlo se tam míň zpívat... Ale jo, z nostalgie si to ty tři hvězdy zaslouží... A Světlana Orlova byla půvabná. A Voskresenskij byl chlapák.