Ešte sa nevraciam (1975)

Dobre natočená vojnová dráma. Príbeh slovenského dezertéra Paľa Lilka, ktorého zrania pri prepadnutí nemeckého veliteľa na ruskom fronte, Film začína v nemocnici, kde je hlavný hrdina pripútaný na lôžko. Môže tak pripomínať filmSmrť sa volá Engelchen, v ktorom Ivan Mistrík hral tiež hlavného hrdinu. Peripetie jeho cesty z rumunskej nemocnice cez niekoľko lazaretov až domov na Slovensko sú ukážkou dopadov vojny a neustáleho strachu z odhalenia. Produkcia je výborná a okrem veľmi dobrej kamery vie vytvoriť správnu atmosféru pre chvíle napätia a emócií. Premelie sa tu množstvo hercov hoci masových scén tu veľa nie je, no všetci stvárnili svoje postavy uveriteľne. Produkcia sa pritom postarala o ich hĺbku a psychologický vývoj. Takže neprekvapí, že cesta hlavného hrdinu doma nekončí. 70%

V rumunskej vojenskej nemocnici na Kryme (už to je samo osebe zvláštne miesto) nemusí byť jednoduché prebudiť sa ako dezertér z „opačnej“ strany frontu, na ktorej vtedy bojovali Slováci. Príbeh slovenského vojaka je komplikovaný, stretáva množstvo ľudí, navštívi množstvo miest na to, že je ranený a skoro nevládny, a je obdivuhodné, koľko sa dalo vtesnať do 70 minút filmu. Dosť sa ukrátilo priestoru pre vedľajšie postavy, ktoré sa vždy len objavia a zmiznú, ale to hlavné je jasné a zrozumiteľné. Slovenskej televízii sa podaril husársky kúsokzaradiťdva dni po sebe dva filmy k úmrtiu významných českých hercovKvěty FialovejaJana Třísku. Oba filmy sú málo známe, oba majú podobné vojnové zameranie, v oboch je hlavnou postavou Ivan Mistrík, v oboch leží ťažko ranený v nemocnici a spomína. Ešte si dať do súvislosti, ako zišli zo sveta títo herci a jedna postava v tomto filme a vznikajú zaujímavé asociácie.
––––Navliekli ma do uniformy a spolu s tisíckami ostatných poslali do Ruska. Vraždiť a zabíjať svojich slovanských bratov. –––– Ja mu dám taký „heil“, že sa poondie!

Takmer neznámy televízny film o slovenskom vojakovi počas II. vojny, keď čelí nielen vlastnému zraneniu, ale aj obvineniu z kolaborácie s fašistami. Snímok nevybočuje z priemeru, ako aj v iných prípadoch hojne využíva Stračinovu hudbu, zasnené kompozície obrazov, takže v podstate neprináša nič nového. Ivan Mistrík nezíde z obrazovky, celé ťažisko filmu zostalo na ňom a jedine vďaka nemu má svoju atraktivitu. Prvý komentár.

Řadový voják poslouchá, nepřemýšlí. Pavol Lilko, slovenský odvedenec, přemýšlí a tudíž se rozhodne sám za sebe, nebude bojovat za Němce, za Hitlera. Přidá se k partyzánům. Těžce raněný se probere v rumunské vojenské nemocnici, kde začíná komorní drama obyčejného člověka, jemuž vdechl život a opravdovost charismatický Ivan Mistrík.(08.04.2018)

"Navliekli ma do uniformy a spolu s tisíckami ostatných ma poslali do Ruska vraždiť a zabíjať slovanských bratov..." Ani som nedúfal, že ešte objavím nejaký slovenský vojnový film, ktorý nepoznám a dokáže ma upútať. Veľkú zásluhu na tom má I. Mistrík ako predstaviteľ hlavnej roly, ale veľmi spokojný som bol aj s hudbou "slovenského Morriconeho" S. Stračinu, ktorý ma ešte nikdy nesklamal. Vojnové scény tu veľmi nehľadajte, film je komorne ladený, ale príbeh slovesnkého vojaka, ktorý sa zobudí v rumunskej nemocnici bol veľmi dobrý. Zamrzí tradičný problém, keď sa Slovák bežne dorozumie s Rumunom , Ukrajinkou...Keby každý hovoril svojím jazykom , filmu by to výrazne pomohlo! Vzhľadom na to, že ide iba o tv film musím vyzdvihnúť veľkú kvalitu a povzdychnúť iba nad tým, že sa tvorcom nepodarilo zohnať viac peňazí. Za zmienku stojí i rola Hansa v podaní českého herca J. Třísku na počesť ktorého bol film odvysielaný. 80%.(19.10.2017)