Do posledného dychu (1976)

Skľučujúca atmosféra obdobia Slovenského štátu, kde postavy sú ambivalentné, ale až moc priehľadne. Je to pochopiteľné, vzhľadom k dobe (normalizácia) a politickým okolnostiam. Je tu málo aspektov, ktoré by stáli za rozvedenie do nejakých hodnotiacich parametrov. Nepomáha ani to, že podobne motivované snímky vychádzali v tom čase ako na páse.

Trochu vojnovej drámy, trochu špionáže, trochu kriminálky... Všehochuť z prostredia Slovenského štátu o tom, ako komunistickí odbojári bojujú proti fašizmu. Pútavý príbeh je rýchlo odrozprávaný, možno až príliš rýchlo, občas zahapruje scenár. Schallerovú nahovorila Táňa Hrivnáková, Třísku Slávo Záhradník a Chudíkovú preexponovanú nemčinu Jindřich Narenta.

Slováci nám bojujú a sabotujú, na filmovom plátne. Bratislava, Malacky, Cífer - špionážna sieť ako vyšitá. Istá staroslovenská slovenčina má vzbudiť dojem autenticity, ale príbeh je poslabší. Mimochodom J. Třísku nadaboval Slavo Záhradník, myslím, že slovenský nevedel - teda J. Tříska. L. Chudík je zase "vtipne" nadabovaný prehnaným nemeckým akcentom. Nechápem raz kvalitnej hudbe, inokedy vskutku príšernej. Vcelku sa na to ale dá pozerať, ale chýba tomu napätie aj trošku viac logiky, kvalitnejšie "nepriblblé" dialógy, dalo sa to isto natočiť lepšie a nie takto úsmevne a nezáživne. Kniec filmu ma dorazil, ale to sa už ani neoplatí rozpisovať.

Veľmi fádny snímok s plytkou akciou a ešte horšou špionážnou pointou. Striedanie prítomnosti a minulosti silne nepriehľadné, strácal som sa. Finále snímku kde partizáni prepadnú väzenskú eskortu prevážajúcu hlavné postavy do väzby je absolútna fraška.

Bohužiaľ iba priemerný film z prostredia 2 sv. vojny. Film ma zaujal hereckým obsadeným, lebo je tu možnosť vidieť mnoho už zabudnutých slovenských hercov. Inak filmu dávam 45%.