Pozor, ide Jozefína! (1976)

"Z akej fušky? My predsa na citlivom úseku individuálnej výstavby pomáhame vytvárať bohatstvo bytového fondu."Mladá učiteľka Hausnerová z Bratislavy sa vydá na dedinu, ktorá je v područí fuškárskej mafie na čele s bossom Dibarborom, ovládajúcim zo svojej vily plnej klietok s exotickým vtáctvom v elegantnom župane s cigarou v ústach výstavbu aj dedinský futbal. Je tiež hlavnou prekážkou úspešného dokončenia prístavby rodinného domu, v ktorej si naša hrdinka so svojim vyvoleným Swanom plánujú zbudovať rodinný krb. Ako energická žena nového veku a externá dopisovateľka "Hlásnika ľudu" to nehodlá tolerovať a zaháji protiakciu, no ani protivník nezaháľa. Ako nápad na normalizačnú komunálne satirickú komédiu by to ušlo, ale realizácia nie je bohviečo. Kopa dobrých hercov nemá veľmi čo hrať, humor často skĺzava na úroveň nie veľmi podarenej estrády a navyše tu veľa hercov nehovorí vlastným hlasom, či už českí (Růžičkovú dabuje Paveleková, Hrzána Dančiak, Effu Krajíček), no prekvapivo sú predabovaní aj niektorí slovenskí. Fišerova hudba až príliš pripomína tú z Chalupárov, v jednej scéne dokonca zapeje Waldemar z gramofónu o orchestrióne, no na ich kvality sa film zďaleka nechytá. Škoda, filmy z tohto obdobia mám rád a som k nim hodne tolerantný, pred pár rokmi sa mi vcelku pozdával, no dnes už na mňa pôsobí ako príliš nasilu a narýchlo zbúchaný, a preto si viac ako dva vlasy vo vápne nezaslúži.

Pozor, ide normalizačná trapnosť! Krížiková ako trojjediná bytosť: futbalová trénerka, poštárka a "zvodná" kšeftárova podržtaška. Dibarbora ako kápo murárskej fuškárskej party, Hrzán sťaby miestna futbalová hviezda. To sa ťažko už len číta, nehovoriac o pozeraní. Plné tak prázdneho a trápneho humoru, že až sám pochybujem, za čo tú hviezdičku vlastne dávam.

V roku 1976 uz normalizacia silne zarezavala do vsetkych oblasti zivota spolocnosti, a tak v 70. rokoch boli vysiny kultovych 60.-ok definitivne tatam. Tuto neznamy reziser Rezucha prisiel s dost retardovanym a zaostalym scenarom o tom, ako partia murarov -fuskarov pracuje nekvalitne, a popritom pyta velke zarobky. Film je to nudny, fadny, herecke vykony ziadne, a ak aj su, tak su mdle a nevyrazne. Dibarboru som osobne nikdy nemal rad, a Pani Helena Ruzickova ako hovori po slovensky ..... no tfuj. Zaroven pisem aj velke LOL. Za rok 1976 by som urcite dal vyssie Menzelov film Na Samote u lesa, Lipskeho MARECKU, PODEJTE MI PERO alebo Tapakovho Svaka Ragana. 5 %

70. roky 20. storočia boli v našich zemepisných šírkach chudobné na kvalitné filmy. Na Kolibe sa síce nakrúcalo asi 10 celovečerných filmov ročne, ale keďže niektorí úspešní tvorcovia z uplynulej dekády sa museli odmlčať (napr. Juraj Jakubisko), príležitosť dostali nie príliš talentovaní režiséri, ktorí nakrúcali aj 1 - 2 filmy ročne. Väčšinou išlo o filmy, na ktoré si dnes už skoro nikto nespomenie. Nemali úspech u divákov, ani u kritiky. Jedným z normalizačných a nie veľmi úspešných režisérov bol aj Jozef Režucha, ktorý v roku 1976 nakrútil komédiu Pozor, ide Jozefína! Normalizačná komunálna satira o partii murárov - fuškárov odohrávajúca sa na jednej západoslovenskej dedine poteší účasťou známych slovenských (František Dibarbora, Eva Krížiková) a českých hercov (Helena Ružičková, Jiř í Hrzán, Karel Effa). Zvláštne bolo počúvať českých hercov nadabovaných do slovenčiny (najmä Helenu Ružičkovú, ktorú nahovorila Magda Paveleková). Celkovo ide o priemerny film (50 %) s (pre mňa) trochu infantilným humorom (Effa na love myší určených pre Hausnerovú, ktorú takýmto spôsobom chce Dibarbora vyštvať z dediny, lebo im kazí kšefty) a niektorými trápnymi dialógmi. Osobne mám radšej komunálne satiry, ktoré v Čechách nakrúcal Petr Schulhoff. Kedže mám slabosť pre slovenské filmy, moje hodnotenie je trochu prehnané.

Taká jednoduchá až naivná komédia, ale keď vypnete, tak dokáže aj pobaviť.