Die Kinder von Blankenese (2010)

15.4.1945 keď oslobodili vojaci 11. obrnenej britskej divízie koncentračný tábor Bergen Belsen naskytol sa im otrasný pohľad na zbedačených 60 000 žijúcich a na desiatky tisíc mŕtvych väzňov. Medzi nimi bolo aj 20 židovských deti o ktorých osude je tento hraný dokument. Ďalšie útočisko našli v bývalom sídle židovského priemyselníka Warburga v Hanburgu. A ich cieľom bol presun do Palestíny. Myslím si, že tento film vôbec nie je o záchrane týchto deti, ale v podstate je to taká agitka na život v židovskom štáte a na tvrdý antisemitizmus v Nemecku a okolitých štátoch, kde Židov vracajúcich sa s koncentračných táborov, z pochopiteľných dôvodov, nikto nechcel. Táto židovská otázka je veľmi dobre rozpracovaná vo filmoch Exodus, 1960 a Púť zatratených 1976.(17.12.2015)

Tento polodokument a sčasti hraný film sa spracovaním veľmi podobá na nedávno odvysielaný filmEichmanns ende. Obidva odvysielala STV 2 pomerne tesne po sebe. To, že to robil ten istý režisér je očividné. Sledujeme príbeh niekoľkých židovských detí, ktorí boli väzňami koncentračného tábora Bergen-Belsen. Tesne po vojne sa presúvajú do zariadenia, kde majú ubytovanie, školu a vychovávateľov, ktorí im do hláv vštepujú židovskú hrdosť a túžbu ísť do Palestíny a podieľať sa na budovaní nového Izraelského štátu. Téma holokaustu je už pre mnohých prevarená, ja však na týchto príbehoch vždy nájdem niečo, čo ma prekvapí. Tu bolo to prekvapenie na úkor Angličanov, na ktorých dopadá podozrivý tieň pochybností...Prečo Angličania nepustili loď plnú bývalých väzňov do Palestíny, kde tak veľmi túžili ísť? Prečo ich poslali späť práve do Nemecka, kde ich všetci nenávideli i po vojne a oni sami tam nechceli ostať? Prečo na tom tak trvali, že museli strieľať a zabiť 6 ľudí? Nechápali to oni vtedy a nechápem to ani ja dnes...70%.(22.09.2013)