Valčík s Bašírem (2008)

Film si ma od začiatku získal podmanivou a kvalitnou animáciou. Nečakal by som, že koprodukcia, ktorá sa tu stretla, by dokázala spolu vytvoriť niečo tak citlivo protivojnové. O vojne v Libanone viem dokopy prd, mám však za to, že tento snímok okrem kvalitného vizuálu vypovedá o skutočných útrapách a hrôzach vojny, o tom, že aj vojaci sú len ľudia - nech už stoja na ktorejkoľvek strane, o prežitých príbehoch otcov, matiek a detí, ktoré sú podávané väčšinou citlivo a zároveň kruto realisticky, občas zas odľahčene - tak, ako si to človek v danej situácii pre zmiernenie svojho utrpenia dokáže dovoliť. Po filmoch, ku ktorým som sa dostal len v originále a nepodarilo sa mi ich dopozerať (Motocyklové denníky,Sny žien) som sa obával, že sa už ku mne nezrozumiteľným zneniam nevrátim. Tu som to však s prehľadom zvládol ešte predtým, ako som zistil, že jedostupnýaj s anglickými titulkami.

Izraelsko-Palestínsky konflikt vytesnený do najhlbších hlbín osobného podvedomia, vo finále vyplavený späť do vedomej sféry tak, že silne emocionálne zamáva a otrasie režisérom i divákom. Predstavuje veľmi nápadité spracovanie látky retrospektívne podaného príbehu: je filmársky inovatívnou hrou medzi osobnou pamäťou a podvedomím bojovanou na umeleckom poli animák/dokument. Je zvláštne vidieť a prežívať minulosť ktorá drieme v človeku a nechce sa pominúť. Záhadné, znepokojivé i nebezpečné.

Pokiaľ nemáte základné informácie o libanonskej občianskej vojne, tento animodokument vás minimálne obohatí. Musí sa mu nechať perfektný nápad v podobe formy rozprávania kedy hlavná postava sa snaží rozpamätať na všetko akoby z prvotnej amnézie. Jeho mínus je v predostretej roztrieštenosti epizód, kde chýba často prepojenie postáv. Podstata epizód vyšumí, lebo sa snažia len sem-tam zmieniť historickú súvislosť. Smrť Bashira je oznámená dôstojníkom a bodka. Príbehy z nedávnej histórie Blízkeho východu sú pole neorané a toto bola téma, ktorá má potenciál zaujať, avšak s poriadnym vykreslením historického podhubia. Snímka disponuje mizerným monotónnym vyprávaním a s minimálnou mimikou postáv skrátka neobstojí. Mňa zaujala hudobná zložka, ktorá veľmi príjemne delí isté epizódy.

Události posledních dní ve mě vyvolali vzpomínku na tento film. Skoro se mi ani nechce věřit, že je tomu 15 let od jeho vzniku. Již tenkrát jsem mu dal pět hvězd, a kdyby to šlo, tak dnes po těch patnácti letech, bych ještě další hvězdu přidal. Dokonale snoubená výpověď dokumentárního charakteru s animovaným uměním.

Nepřímé spoilery!Jsou tam chvíle, kdy to není úplně nejzáživnější a občas jsem byl z těch dějových linek poněkud zmatený, ale zajímavé téma to táhne. Animace taktéž, byť k dokonalosti má daleko a podivoval jsem se nad tím, jak někdo mohl pustit tolik nekonzistentních a nekvalitních textur a podivných glitchů do konečného střihu. Jako rozpohybovaný komiks, leč ve vybledlých válečných barvách, to ale působí velmi neokoukaně. Epizodické lehce artové vyprávění taktéž upoutá, byť v určitých chvílích, kdy se film prezentuje spíše jako hraný dokument, trochu uspává. Závěr mě ale dostal. Zejména moment, kdy film v ten nejdramatičtější moment znenadání z animace přepne do reálných záběrů. A nezaměnitelná hudba Maxe Richtera instantně rozpoznatelná hned po několika tónech.