Chléb náš vezdejší (1930)

Friedrich Wilhelm Murnau si natočil okrem Nosferatu, eine Symphonie des Grauens aj drámu/romantický film, kde sa ešte odmietal vzdať absencie zvuku. Víta nás zobrazením klasického vlakového správania, ktoré sa doteraz nezmenilo, čím sa divák dokáže stotožniť s postavami. Hlavnou mužskou postavou je farmársky syn, ktorý ide vybavovať dôležité veci do mesta. Jeho neskúsenosť s prostredím (zobrazovaná na začiatku, pri divákovej neskúsenosti so zobrazenými postavami) je ukázaná v neschopnosti flirtovať s City Girl, čím raní ženskú hrdosť. Humor tu je ľahký, aj keď jemne urážlivý, aby bol schopný vyprovokovať hlavného hrdinu k činu. Mýliť sa je ľudské a tým si hlavná mužská postava získava sympatie publika. Dej je rozdelený do dejovej línie tejto mužskej postavy cestujúcej do mesta a prostredia farmy s jeho rodinou, kde vládnu obavy z nastávajúcej ekonomickej a finančnej situácie, čím narastá napätie a očakávanie, ako sa tejto postave bude dariť. Scenáristi namixovali na začiatku príbehu divákovi pekné emócie zoznámenia dvoch mladých ľudí a očakávanie, ako neskúsená postava (tentoraz City Girl) uspeje vo vidieckom prostredí pri prísnom svokrovi, kde je úspešný hlavný mužský hrdina. Vďaka konzervativizmu a viditeľným rozdielom sa tým otvára téma domáceho násilia, ktorá nie je adekvátne riešená. Švédsky film Körkarlen nerozoberal síce domáce násilie, ale alkoholizmus, a mal hrdinu alkoholika, čím lepšie vykreslil svoj najhlbší problém. Tu sú najhlbším problémom predsudky a z nich odvodené domáce násilie, ktorým sa nedáva príliš veľa priestoru, skôr len tak decentne, aby divák nebol príliš šokovaný. Pri tomto všetkom sa ostáva pýtať, či zámerom bolo nakrútiť film pre ozaj všetkých, mužov, ženy, vidiečanov aj mešťanov, rôzne generácie, lebo všetkým týmto sa prihovára a síce svojím pozitivizmom poteší, no žiadnu tému do úplnosti nedotiahne.

Dráma z farmárskeho prostredia, ktorá je prijateľne okorenená romantickou linkou. Murnau sa opäť prejavil ako kvalitný režisér. Chybou krásy bola absencia zvuku, v roku 1930 bol zvukový film už žiaduci.

Tuctová melodráma, pri ktorej nechápem, že je pod ňou podpísaný velikán Murnau. Aspoň si zvolil vhodných hercov, na čele s neľútostným a diktátorským otcom v podaní Davida Torrencea.

Viděno na LFŠ 2018 s živým doprovodem Epoque Qvartetu. Skvělý filmový zážitek umocněný úžasně vybranými a zahranými skladbami. Murnau uměl dělat drama, ta atmosféra je strašně zhuštěná.

Na letní filmové škole nejsilnější zážitek v doprovodu živého koncertu Epoque Qvartetu :)