Brána pekel (1953)

V stredovekom Japonsku, počaspovstania Heiji, sa udiali naprosto zásadné udalosti, ktoré toto dianie následne nasmerovalo a posunulo do oveľa「romantickejšej roviny」,nakoľko čas nekonečných bojov, aspoň načas konečne utíchol, a tak sa tým pádom ponúka, a zároveň snáď i priamo vyniká, tento, vskutku, pomerne dosťštylizovaný príbeho akejsi『zakázanej láske』, a to konkrétne medzi nižšie postaveným samurajomEndōm Moritoma nadpozemsky pôsobiacou, urodzenou, a ešte k tomu izdôrazňujem, že aj vydatou dámou s hypnotizujúcim pohľadom a mačacou chôdzou, menomKesa, a podotýkam, že niekde uprostred, sa rovnako nachádzal i jej muž, kniežaWataru Watanabe. • Japonský režisér,Teinosuke Kinugasa, nakrútil nielen výrazný, dobový film s pestrofarebnými kostýmami na technológiuEastmancolor, vďaka čomu vari automaticky vynikala rôzna paleta najrôznejších farieb, ktoré nielenže sprevádzali šatník týchto postáv, ale zároveň sa podstatne oživilo i samotné prostredie, ktoré až tak zase nevyužilo svoj typický potenciál. • Síce sa považujem za prívrženca čiernobieleho formátu, no tento -oficiálne 1. japonský farebný snímok,súčasne uvedený na trh i mimo Japonska, spĺňal všetky potrebne atribúty, aby ma poriadne oslovil, i keď zrejme vôbec nedisponuje touto, mojou, mimoriadne obľúbenou vlastnosťou, bez ktorej sa mimochodom, miestami, celkom zaobídem. • Som si stopercentne istý v tom, že by sa príliš do tohto príbehu ani extra nehodilo, keďže, ako som už spomínal o čosi vyššie, nebolo to režisérovym hlavným zámerom, ktorého celková predstava o tomto filmovom dielku, bola predovšetkým nastavená v tom zmysle, aby v nej dominovalo stvárnenie charakternej japonskej herečky -Mačiko Kjóovej, ktorú kostýmový výtvarník, Mitsuzô Wada, vyobliekal do špecifických odevov, čo je neuveriteľnou pasiou pre divákove zmysly, áno, súčasne i hudba bola neodeliteľnou zložkou tohto kinematografického počinu z roku 1953 (to už bude mať čochvíľa rovných 70 rôčkov? Parádička, to sa mi strašne páči!), ktorý sa tiež vzájomne dopÍňal i s pozoruhodnou kompozíciou obrazu v podobe Kôheia Sugiyamu. • V podstate by sa dalo povedať, že celému obsadeniu padli, ako uliate, (ú)plne (u)šité na mieru, vrátane dvoch「najväčších rivalov」. Skrátka, šijacé stroje, makali na plné obrátky, čo som tentoraz dokázal dokonale oceniť, asi toľko k veci. • Čo sa teda ešte týkalo i samotnej výpravy, tak možno na minimálnom priestore, sa občas dejú veľké zázraky, proste, máte pred sebou jednu, dve miestnosti, a do toho vzápätí umiestnite potrebných hercov, čiže sa vytvára akýsi, divadelnejší charakter, ktorý je ďalšou z možných charakteristík, ktorej sa bezprostredne dotýkal tento film. •Nateraz už bolo dosť všelijakých rečí, choďte si to radšej pozrieť, a sami potom na vlastné oči uvidíte... ,ako táto protagonistka famózne hrá nakoto...

Zo začiatku sa to nezdá, ale ide predovšetkým o komorný príbeh lásky, ktorý sa ku koncu filmu ženie až do antickej tragédie. Pomaly plynúci dej má svoje čaro, v mnohom ho znásobuje kvalitná hudba ( mohlo jej byť aj viac ) a predovšetkým farba. Tá utkvie hneď zo začiatku, je sýta a pestrá, niekedy možno samoúčelná, ale dobre sa na ňu pozerá.

Zaujímavo spracovaný príbeh o nenaplnej láske a jej násilnom vynucovaní, ktoré nezvykne končiť happyendom. Vraj sa jedná oprvý japonský farebný film- to treba oceniť, že farba mu veľmi svedčí a tvorcovia sa pekne pohrali s kostýmami, ktoré sú ukážkové. Popri príbehu jedna z dvoch vecí, kvôli ktorým sa film oplatí vidieť. Kedže ide skôr o drámu ako o akčný film, súbojov nie je veľa. Tie sú však rovnako ako film kvalitne spracované, je rok 53, takže štandartne bez krvi. Nemôžem jednu poznámku pomimo - a to, že hlavná protagionistka (Mačiko Kjó), ktorá tak pobláznila srdce horkokrvného samuraja, je riadna šereda.

Tragický příběh milostného trojúhelníku, kde jsou pastelové barvy Technicoloru uplatněny pro bohatou výpravu a kostýmy. Každý záběr je pečlivě komponován po vzoru Ozua, aby barvy dotvářely emoce hlavních hrdinů.

Filmu vévodí nádherné barvy, dobří herci a kvalitní hudba. Začíná to jako typický samurajský film, ale nakonec je z toho příběh lásky s hitchcockovskou atmosférou. Velká paráda.