Bohatýr Nikita (1945)

Kostej Nesmrteľný je osobnou obľúbenou slovanskou mytologickou postavičkou. S dušou oddelenou od tela, ukrytou na mystickom ostrove Bujan. Na Bujane (podľa niektorých v Čiernom, podľa iných zase v Baltickom mori) rastie mystický dub. V dube je ukrytá železná truhlica, v truhlici je zajac, v zajacovi kačica, v kačici vajce, vo vajci ihla. A v ihle je duša Kosteja. Ale...oops! Toto je mytológia! Film je trochu inde. Kostej je síce v jeho názve, v istom zmysle je aj hlavnou postavou, no jeho duša nie je tak komplikovane skrytá ako v starých ruských bájach. Filmoví tvorcovia ukryli dušu Kosteja Nesmrteľného na vysokú strmú skalnatú špicatú horu. Na jej vrchole je strom, na strome čierne jablko. V jablku duša zlosyna. Kvôli prostému zakódovaniu duše zlosyna, stačí na jej nájdenie len čosi vyše hodinový film. Prvú tretinu tvoria idylické spevy v ideálne krásnej ruskej krajine. Krásnu Rus náhle uchváti absolútne zlý podmaniteľ cudzieho pôvodu i výzoru. Idylka sa mení na strašidelnú nočnú moru. Nemožno nevidieť jasnú alegóriu na nemecký vpád do Sovietskeho zväzu. Zaujmú i orientálne motívy Kostejom dobytého kráľovstva i jeho kamenného sídla vysoko v horách. Úžasné kulisy a uhrančivé prírodné scenérie (hoci štúdiové), zahŕňajú napr. mega obriu sekeru na sekanie hláv či alegorické kamenné zvieracie hlavy príšer, ktorým sa musia klaňať pokorené národy. Využitá je i symbolika halucinogénnej muchotrávky červenej, kedysi hojne užívanej ruskými šamanmi. Personifikovaná do trpasličieho čarodejného mužíka pomôže hrdinovi Nikitovi v boji s čierno magickým viachlavým zlom. Pôsobivá a osobitná adaptácia ruskej byliny s výrazne nacionálnym posolstvom.

Stará čiernobiela rozprávka o odvážnom patriotovi Nikotovi, jeho milej a hroznom (teda skôr smiešnom) Kostejovi Nesmrteľnom. Prvá polovica je trochu nudná, obsahuje veľmi veľa spievaných scén a dozvedáme sa vnej, že Nikita viac, oveľa viac, ako svoju milú ľúbi svoju matičku Rus. Je to proste totálne uspievané ako v nejakom muzikáli a prehnane patetické. V druhej polovici už ale dôjde aj na Kosteja a jeho tajomstvo. Milljar je sympaťák a viac sa hodí do komediálnych polôh (napr. baba Yaga v Mrázikovi), aj so svojimi chudučkými končatinami, ako do role hrozbu naháňajúceho Kosteja. Efekty na svoju dobu väčšinou veľmi dobré, aj keď pár chybičiek a úsmevností sa vyskytne. Až na tú uspievanosť a prehnané vlastenectvo ale určite vizuálne zaujímavá rozprávka.

Sovieti dokázali natočiť ozajstné skvosty (to sa im musí nechať)! Koščej bezsmertnyj je vynikajúci čiernobiely fantasy-bohatiersko-rozprávkový epos (výstižnejšie sa to povedať asi nedá), natočený ešte počas 2. svetovej vojny (vojaci Koščeja majú na hlavách prilby silno pripomínajúce vikingské prilby s rohmi - žeby protigermánska propaganda? Ktovie). Čo však film robí podľa mňa vrcholným, sú skvostné kulisy slovanského mesta (architektonicky je to úžasné), ako aj vynikajúce zábery horiacich budov, ďalej podarené vykreslenie temnoty a bezútešnosti, či typicky ruské bohatierske postavy. Vo filme mi jedine vadila scéna v arabských krajoch, ale inak vynikajúce. 5* dávam aj kvôli pôvodnému jazyku - bola by škoda to dabovať.

nečekaně dobrá rozprávka [potažmo fantasy ze starý školy] a asi nejzábavnější ruskej slander co jsem kdy viděl.

Nádherně špatná ruská pohádka, kde tím nejdůležitějším je láska k vlasti a záporákem je campy pan Burns, tudíž atributy té nejlepší zábavy, kterou člověk může takhle k večeru dostat.