32. srpen na Zemi (1998)

Malý pekný film o láske, túžbe, bláznovstve a osudovej tragike. Výborný prirodzený herci, vypointovaný scenár, ktorý sa tvári, že končí nevypovedaný aj keď stihol povedať všetko podstatné, a čarokrásna kamera, zaberajúca čarokrásne kúty našej planéty. Kto by povedal, že Villenevue mal niekedy zmysel pre humor."Dievča požiada chlapca, aby jej urobil dieťa. Ten chlapec je do nej tak trochu zaľúbený. Moja otázka znie; mal by ten chlapec súhlasiť a pomilovať sa s ňou?"

Rok 1998 bol výdatným rodiskom géniov filmového umenia. Spomedzi celovečerné debuty fenoménov akoNolan,NoéčiAronofskyjeVilleneuveneprekvapivo najslabším z nich. Aj keď je vývoj jeho zručností z pohľadu jeho filmografie prosperujúci a veľmi zreteľný, narozdiel od ostatných zmienených, ktorí strieľali majstrovské šmaky už od samého začiatku a ich rukopis bol vždy citeľný, dokázal neraz naznačiť, že sa vie výborne udomácniť aj v dráme napriek tomu, že mu miesto lepšie pasuje v scifi. Rukopis tu ale zvyčajný nehľadajte, ten si formoval postupne každým stupienkom. Pri nasledujúcomPolytechniqueje napríklad krásne vidieť ako si ho vytváral a skúšal z rôznych pozícii, v ktorých sa samozrejme absolútne nestratil a v danom príklade sa aj pamätne zapísal hlbokým zážitkom. 32 August je však len milý počin znázorňujúci náznaky vysokej precíznosti v kamere a prostredí s príjemným zobrazením sympatických charakterov. Inde nevyniká, ale cez to sa aj tak nesie pohľadným štýlom. V rámci krátkej stopáže pôsobí iba ako neškodný výkrik, o ktorý ak by nemal nálepku svetovej réžie by bolo ťažké vôbec zakopnúť.Pascale Bussièresmala ale obrovský pôvab a úžasné čaro, čím si myslím, že na atmosfére príbehu má výraznejší efekt než samotnékanadské eso:)

Nestrhlo mě to tedy ani trochu. I když Villeneuve prokazuje už ve svém debutu své umění vizuálního vypravěče, tak scenáristicky mi to přijde dost odfláknuté a již tisíckrát viděné. Vyloženě bych neřekl, že to je špatné. Jen velice neoriginální dílo, ve kterém se Denis ještě naplno nenašel. 
PS: musím vypíchnout fakt skvělou práci s kamerou, konkrétně silný start v autě a následné proplétačky trávou, na to byla radost se dívat.

Štylistické cvičenie debutanta, v ktorom strieda širokú paletu žánrov do ťažko uchopiteľného príbehu plného absurdít. Je to však pekne zvládnuté, je to pocitovka, ale mňa až tak nebrala. Rejža má k dispozícii príjemných hercov, ale celkovo nedokážu preklenúť strnulosť diela a naplno zaujať. Villeneuveovský Na konci s dychom, ktorému však chýba výrazný Belmondo či Belmondka :)

Moc jsem nepátrala o čem to bude, podle názvu čekala odlidštěnou sci-fi, a dostala skryté city... které mě semlely, prostě přesně to, čemu jsem se chtěla vyhnout. Zezačátku, než mi došlo, že jsem žánrově jinde, mi to přišlo málo akční, dialogy "divné", ale když jsem se srovnala, tak mi to zapadlo. Komedii v tom tedy moc nevidím, spíš bych ten film nazvala cyranovskou tragédií o skryté lásce, charakterizovanou pro mě otázkou "Proč jí to, zatraceně, nevyjádřil dřív?" Ono se říká, že nikdy není pozdě, ale když je ten druhý zničehonic na druhém břehu, tak už pozdě je. Tolik asi k poselství filmu.