Zlomený květ (1919)

Zlomený květ je sentimentální snímek D.W. Griffitha, který zachycuje krátké setkání mladé dívky, kterou doma mlátí surový otec a vyhořelého čínského misionáře, který namísto duchovní činnosti kouří opium a je v depresi. Když se jednou zmlácená objeví v jeho obchodě, začne se o ni starat, dokud se její otec nevrátí. Zobrazení domácího násilí je velmi věrohodné, navíc představitel otce to zahrál tak dobře, až se z něj zvedá žaludek. Barthelmess jako Číňan byl úplně mimo, ale to se dalo čekat a Lilian Gish byla skvělá jako vždy.

Ďalší revolučný film D.W. Griffitha, formujúci tvár budúceho Hollywoodu. Tento až baladický príbeh, zasadený do pôsobivých, zahmlených londýnskych uličiek, je zručne umelecký stvárnený a používa na tú dobu revolučné umelecké prostriedky (flashbacky, veľmi blízke detaily tváre na zvýraznenie dramatickej situácie). Tento príbeh sa rozbieha veľmi pozvoľne, povedal by som že až nezáživne, no v druhej polovici naberá celkom slušné grády. Prekvapilo ma, že po dvoch tak megalomanských filmoch (Zrodenie národa a Intolerancia) nakrútil Griffith takýto nízkorozpočtový film. Ďalším mojim prekvapením bolo, že si tentokrát zobral na paškál barbarskú povahu Anglosasov. Zosobňuje je Donald Crisp ako despotický otec, totálny buran, akých bolo a vždy bude všade veľa. Skvelá je Lillian Gish ako nešťastná dievčina a jeho dcéra. Naproti tomu Richard Barthelmess, s gumičkou na hlave (na zošikmenie tváre) a veľmi podivnou zhrbenou chôdzou, je ako "Žltý muž" akoby vystrihnutý z veľmi nepodarenej paródie. Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

„Zlomené kvety alebo Žltý muž a dievča” , keď zrovna začnem dievčaťom Lucy Burrows, ktorej tatko je i boxerom, ale zároveň ju aj veľmi často extrémne týra v jednej z chudobných štvrtí Londýna s názvom Limehouse, a tak ani úsmev na tvári nikdy neprejaví, ak tak iba umelo, keď ju otec zvyčajne k tomu prinúti. Cheng Huan je Číňan, ktorý sem prišiel už pred tromi rokmi šíriť posolstvo BUDHY, ale namiesto toho vedie akýsi introvertný spôsob života, že aspoň malý obchodík má, kde mu raz dnu zavíta jeden "zlomený kvet" , a tak čochvíľa zakázaná láska náhle vzniká, kedy všetko onedlho zase zaniká, keďže špiceľ svoje ušiská už nastražené isto má, ktorý opäť štvanú zver privolá, aby sa vyšantila na svojej koristi... / David Wark Griffith si spolu s jeho dvornou hereckou stálicou - Lilian Gish, napravili u mňa:„Renomé, povesť a reputáciu” (po predchádzajúcom, kontroverznom Zrodení národa) , pretože spoločne zahrali na smutnú a emotívnu notu, že nakrútil(i) strhujúci, sentimentálny snímok plný emócií so štipkou mierneho rasizmu, aký sa každý deň v Nemom filme len tak nevidí. New-Yorčan Richard "Dick" Barthelmess »hrá« šablónovitú postavu, ktorá presne spadá do typických nálad (biely muž sa „prevteľuje” do rasového etnika, a to od černocha, až po aziata !) daného obdobia kinematografie a Donald Crisp je extrémne démonický, inak je to aj charakterný a kvalitný herec z perfektných snímkov ranného Hollywoodu v jeho najlepších rokoch ! Má to už viac, ako 100 rokov od nakrútenia, pričom mňa to výnimočne priaznivo bavilo, akoby to len včera malo premiéru, trebárs na Netflixe.

Tohle bylo opravdu příšerné...mám za sebou už dva filmy D.W.Griffitha, ale ty měly alespoň něco do sebe.... ´Romantickou´ zápletku ve stylu tragédie Romea a Julie bych ještě snesl, ale to neuvěřitelné pitvoření obou hlavních hrdinů už opravdu ne a celý zážitek mi to kompletně zkazilo... L. Gish vypadá celý film jako pod vlivem drog a její úsměv pomocí prstů je hrůza...o pitvořím se R. Barthelmessovi ani nemluvě.... Jediné pozitivum vidím v krátké stopáži oprati jiným dílům tohoto režiséra.

Táto priam antická tragédia si ma dejom vôbec nezískala. Samotný scenár pre mňa nemal také body, ktoré by ma aspoň na nejakú chvílu zaujali tak, že by som sa do deja aspoň trocha vžil. Odpustiť sa dá veľa dobového, všelijaké tie pózy, no romantický film by si mal napriek nedokonalostiam získať aspoň takpovediac moje srdce a to sa nestalo. Znova vidieť to už nemám potrebu, ale zas totálna katatrofa to nie je, len neviem či je to pre to nejaká útecha po toľkých rokoch vzhľadom na to, že človek by po tom tiež asi nemal siahať.