Vianoce Adama Boronču (1988)

Televízny film "Vianoce Adama Boronču", ktorý v roku 1988 natočil režisér Franek Chmiel, patrí medzi tie kúsky, ktoré si pravidelne každoročne znova pripomínam počas vianočných sviatkov. Samozrejme, že som si ho pozrel aj teraz. Videl som ho už mnoho krát a až dnes som zistil, že ho nemám okomentovaný a ani ohodnotený. Takže to hneď napravím. S radosťou tejto vianočnej klasike dám štyri hviezdičky. A už teraz sa teším ako si ho o rok opäť pozriem. Vianoce bez Adama Boronču, ktorému sa zdalo, že sa pretáral až do neba, si neviem predstaviť. Tiež sa pokúsim si niekde zohnať literárnu predlohu, ktorú napísal slovenský spisovateľ Ladislav Nadáši-Jége v roku 1933. Na túto poviedku som hodne zvedavý. ****

Smutná sonda do života chudoby na lazoch, ktorých reprezentantom je Adam Borončo a jeho rodina. Deň pred Štedrým dňom nemá čo do úst, nie to čo položiť na štedrovečerný stôl. Jeho syn sa nevrátil z Ameriky, a tak sa rozhodne založiť u krčmára Weissa hodinky, ktoré kedysi získal od grófky za záchranu manžela. Produkcia je dobrá a okrem scén v nebi vôbec nevidieť jej televíznu úroveň. Herci svoje úlohy zvládajú výborne a dokonca používajú archaické nárečové slová, hoci to môže byť vplyv pôvodnej knihy. Július Pánik ako Adam je hrdý horal, ktorý odmieta spoveď a nepodľahne ani volaniu pálenky a je odhodlaný obetovať pre rodinu to najcennejšie. Na záver čelí nebeskému súdu a preukáže, že všetky jeho hriechy voči vrchnosti či už svetskej alebo náboženskej, boli vždy vedené dobrým úmyslom pomôcť blížnemu. 75%

Skvelých prvých cca 70 - 80% filmu. To bez debaty. Ponuré, temné, smutné a psychologické (nie extrémne, ale dosť). Veľmi sa mi to páčilo. K tomu krásna výprava zasnežených starých slovenských lazov, skvelý kasting (samozrejme v čele so sympatickým Júliusom Pántikom) a smutný koniec, ku ktorému to celé očividne nezadržateľne smeruje. No a potom sa "niečo" stane, dejovo sa to otočí úplne absurdným WTF smerom a koniec je taký, aký som nečakal (hoci je pravdou, že som v neho tajne dúfal, ale faktom je, že tak, ako ho natočili, sabotuje celý film).

Kvalitné spracovanie Jégého predlohy opisujúcej ťažký život horalov s vynikajúcim Pántikom. Sociálnu rozmer je tu opísaný ľahšou formou, zbytočne netlačí na dramatizáci, pričom ponúka tú typickú Jégého "snovosť". K dielu viac netreba. Ďalej tu už len vyniká zaostalý koment Martina741, ktorý film považuje za normalizačný, hoci bol natočený v roku 1988 a opisuje udalosti tak spred 100 rokov. To je potom normalizačný film aj Jára Cimrman alebo Perinbaba. Ako sa však sám tento človek priznal, je to mentál.

Rodinno-baladický príbeh, z ktorého som si z detstva pamätal iba tú fantasy predstavu o prednebí, v ktorej si hlavný hrdina dokázal obhájiť svoje predchádzajúce hriechy. Dnes ma však oveľa viac oslovila smutnejšia, ale atmosferická časť ťažko skúšanej rodinky v predštedrovečerný deň. Pántik sa do role starého otca hodí geniálne. Keď svojimi starými rukami hladí vnúčatá a robí všetko pre to, aby im zaobstaral "taľafatky", nemá to chyby.