Chlap prezývaný Brumteles (1982)

Dobre natočený príbeh zo života. Máme tu námestníka Dvorského v podaní skvelého Vlada Mullera, ktorý celú životnú energiu obetuje práci, čo ho privedie až do nemocnice a na predčasný dôchodok. Cicvor pišingerský. Brumteles to je taký smiešny pajác, ale ja ho mám rád. Konštantín je chlapec od susedov, ktorého mama pracuje v nemocnici. Jej priateľ si však s chlapcom nerozumie. Medzi "Brumtelesom" a "Mojkom" sa rozvinie priateľský vzťah, v ktorom sa naplnia túžby chlapca po otcovi a muža po synovi. Príbeh je dostatočne košatý a bohatý na zápletky a vzťahy, takže produkcia neupadá do televíznej jednoduchosti. Detský domov síce nie je ideálne miesto pre dočasne opusteného chlapca, ale nakoniec sa nájde dobré riešenie kým chlapec nevyrastie. Potom si všetci môžu trhnúť nohou a založiť si ju za ucho.

CICVOR PIŠINGERSKÝ! Absolútna bomba a pre mňa určite jeden z najvydarenejších cca 20. slovenských filmov. Vôbec. Nezľahčuje situáciu, ale je vtipný. A je vtipný, ale nezabúda zostať i dramatický a smutný. Mnohé veci, ktoré sa tu stanú, a mnohé rozhodnutia viacerých postáv, sú pomerne kontroverzné, ale ľudské. A taký je celý tento film. Vtipný, pôvabný a pritom občas smutný a na 99% ľudský. Vlado Müller je absolútny šéf a Henrich Hlocký (talentom a prirodzenosťou do nemalej miery pripomínajúci Tomáša Hollého, ale nekopíruje ho, je sám sebou) je mu dokonalým partnerom. Všetci sú super (napríklad František Dibarbora), ale títo dvaja páni sú totálna bomba. Dialógy vynikajúce, zrejme jedni z najlepších, aké som kedy v slovenskej kinematografii počul. A realistický koniec k tomu.

Vlado Müller je veľký chlap a v tomto filme aj veľký pracant, veľký šéf a nad ním je už len upratovačka, ktorá jediná ho môže poslať z roboty domov. Ale predsa sa nájde aj nejaký iný dôvod a tak má na predčasnom dôchodku v päťdesiatke fúru voľného času, s ktorým takmer nevie, ako naložiť. Jeho osud sa na socialistickom sídlisku prepletá s inými osudmi a jednou detskou postavou. Chvíľu je to zaujímavé, chvíľu trochu nasilu, ale na film minulej doby obstojné. Kamila Magálová sa objaví vo vedľajšej úlohe svojskej mamy s nevzhľadnou trvalou na hlave. Nakoniec mi film silno pripomenul Kachyňove diela o detských osudoch a to považujem za pochvalu. Za to, aj za Müllera zaokrúhľujem nahor na štyri hviezdy.
––––Žijem pre vlastné potešenie. Človek by nemal žiť pre veci, ale pre iných konkrétnych ľudí. Ak však nežijem pre niekoho, akým právom žijem?

Súdruh Dvorský je námestníkom veľkého štátneho podniku. Žije sám, bez manželky, bez detí. Je zavalený prácou pre naše socialistické hospodárstvo. Podniku venuje všetok svoj čas. Vysoké pracovné tempo sa podpíše na jeho zdravý. Začne mať vážne problémy so srdcom. Tie vyústia až do silného infarktu, ktorý ho takmer pripraví o život. Kvôli tejto príhode a následným komplikáciam musí opustiť svoje miesto. Jeho kariera musí ísť bokom. Rozlúči sa so svojimi kolegami a odchádza do dôchodku. Zoznámi sa so susedom Konštantínom. Je to malý chlapec, žiak základnej školy. Žije iba so svojou matkou, ktorá na neho kvôli frajerovi nemá čas. Medzi starnucím Dvorským a mladým Konštantínom vznikne zvlášte priateľstvo, ktoré im obom pomôže vyrovnať sa s ťažkou životnou etapou, v ktorej sa ocitli. Brumteles a Mojko si budú vzájomnou oporou. ***

Legendárny socialistický šláger žánrovo pestro balancujúci na rozhraní príbehu o hodnote rodiny (a rodinných hodnotách), drámy (o osamelosti), nenápadnej paródie a utajenej súdružskej agitky. Podobne ako Spadla z oblakov, A čo ja, miláčik a Neberte nám princeznú kultovo nostalgická záležitosť, TY CICVOR PIŠINGERSKÝ !