Večera na chutore bliz Dikaňki (1961)

[2,5*]     Tak toto ma nejako nebralo, hoci som si pozrel remasterovanú verziu s nádherným obrazom. Lenže málo platné, keď príbeh za moc nestojí, mladucha veľa krásy nepobrala a ani hlavný hrdina, mládenec nie je bohvieaký sympaťák. Okrem nich v príbehu figuruje veľké množstvo nezaujímavých postav, ktoré sú ťažko rozlíšiteľné a viaceré sa zdajú byť nadbytočne. Skoro všetko sa točí okolo vriec, v ktorých sú schovaní ľudia, čo je dosť chabá zápletka a po čase začne byť otravná. Otravný je aj zvukový sprievod, akýsi predpotopný syntetizátor, ktorý sprevádza veľkú časť filmu. Pozitív by som našiel len veľmi poskromne: jedna veľmi pekná melódia (titulná), charizmatická postava čerta.

Trochu zvláštna rozprávka z vidieckeho prostredia, v ktorom sa vyskytujú fantazijné bytosti (čert) i tie reálne (cárovna Katarína). Taký rôznorodý guláš to je. Atypickou postavou je matka (v noci akási bosorka) hlavného hrdinu Kozákov, ktorá je stará rajda obšťastňujúca snáď polovicu dediny. Milljar mi v roli čerta s prasacím ňufákom tentoraz príliš nesadol a početne sa vyskytujúci humor zafungoval iba občas. Rozprávka však napriek tomu a aj vďaka kratšej stopáži nenudí.

Ruské rozprávky, teda aspoň tie vydarené, majú svoje špecifické kúzlo. A práve v období chystajúcich sa vianočných sviatkov, pôsobia ako balzam na dušu. Zasnežená krajina, výprava vypadla rovno z obrázkov starých kníh a postavičky sú skôr karikatúrami, ako osobami postavenými na reálnom podklade. Teda všetko tak, ako má byť.

Alexandr Rou je sovietsky filmový rozprávkar a jeho práca je aj u nás všeobecne známa. Táto rozprávka mala zrejme tú smolu, že sa v nej ukazoval interiér kostola a rôzne relikvie... Ale aj ruské ľudové zvyklosti, čo nebýva tak často. Postava čerta je zábavná a výborne zahraná a jedna vtipná scéna ( nápadníci v mechoch ) však nedokážu film posunúť do vyšších sfér.

On to je takový debílní mišmaš, na to že to má jen hodinu, tak jsem se těšil, až to skončí.