Zazie v metru (1960)

Titulná postava v podobeZazie, je jednak i akousi vizuálne vnemovou predchodkyňouPippy dlhej pančuchy, čo sa konkrétne jazyka, ostrého ako britva, a jej odvahy, celkovo týka, a rovnako tiež i mladšou verziouAméliez Montmartru, čo sa zase jej podoby s ňou priamo dotýka, a tak tým pádom vzniká, akýsi šialený, experimentálny počin s neuveriteľne frenetickým, groteskným, montážovým tempom, spracovaným na "godardovskú" nôtu, no zároveň aj nič pre mňa, keďže všetky tieto experimentálne: „hókusy-pókusy,” sú mimochodom úplne mimo môjho, racionálneho chápania, a tak by som totižto väčšinu z nich, iba nahádzal do jedného vreca, ďalej poriadne ich zviazal, kam v podstate zväčša patria...? • Hm..., som akosi dosť znepokojeným, pomaly ani k tomu nenachádzam dostatok vhodných slov, ktoré by vlastne mohli charakterizovať túto, uf..., mimoriadne divokú koláž naprosto bizarných záberov, trebárs ako vystrihnutých z tých najdivokejších, surrealistických, snových výjavov, kedy aj slávne/neslávnaMazacia hlava, je ešte oproti tomu hodne slabou náplasťou (v tomto prípade aspoň obstojne (za)fungoval príbeh), skrátka, momentálne sa cítim, ako by bola moja hlava čímsi/kýmsi nadobro vymazanou, čiže radšej by som sa mal týmto pokusným experimentom - širokým oblúkom dozaista vyhýbať, inak v opačnom prípade budem strašne pocitovo trpieť! • ...A síce sú tu taktiež všadeprítomné i prvky z „francúzskej novej vlny”, ako napríklad: ručná kamera, nakrúcanie v exteriéroch za použitia častejšej improvizácie, ale keď si to následne spojím s vyššie uvedeným „chaosom”, tak sa z toho vytvára práve len takýto rozporuplný výsledok, ktorý nemá so spomínaným hnutím, bohužiaľ takmer nič spoločného, teda okrem určitej formy. • A škoda, že sa v tomto filmovom guláši - objavil i predstaviteľGabriela, t. j. Philippe Noiret, ktorý, myslím si, že mal i oveľa naviac, než zo seba robiť iba totálneho idiota. A predstaviteľka hlavnej postavy, mi bola pre zmenu - neobyčajne protivnou. Apropo, zrovna od tohto režiséra, by som už vôbec neočakával takúto drzú šialenosť!

Vzdy som vedel, ze film Canicule 1984 bol nielen vo Francii obrovsky hit, a o tomto filme neviem nic, Oskar pise ze mimo Francuzsko neznamenal nikde nic, no a txa ja k filmu teda budem spravat. Mlade dievca je v Parizi, objavuje toto hlavne mesto Francie a nic ... este viem, ze tam hral aj pan Cernyet /Prohnili, Atentat v Parizi/, no zbvyok hercov siel potom uz uplne mimo mna. Kazdopadne nudny film, plany, v strede z dialogov su len vatovo plane plky, nepocuvatelne ...... v 3/4 som to vypol . 30 %

Fantasy komédia pre deti a mládež? A zýroveň experimentálny film s príbehom malého dievčatka uprostred obrovského veľkomesta snov? Na pozadí príbehu sa režisér Malle sa pohráva s pomerne originálnou zmes klasickej i modernej grotesky naprieč Parížom. Film síce zaberá Paríž z odvrátenej strany, ktorá zachytáva hlavnen preplnenie autami v obrovských dopravných zápchach a taktiež všadeprítomným smradom veľkomesta, ale prostredníctvom experimentov s nápadmi plnými detskej hravosti našťastie budí i pozitívne dojmy. Keď si po hodine sledovanie Zazie v metru poviete, že už viac bláznivé to nemôže byť, ostávajúca časť filme vás ešte niekoľkokrát dokáže presvedčiť o opaku!! Na môj vkus toho v čase blížiacom sa k záveru už bolo príliš, ale za mnohé skvelé či zábavné scény a za mladého Philippa Noireta tie 4 hviezdičky nakoniec dám. :-),,Čo chceš? To je nová vlna!":o)(70%)(52 rokov filmu za 52 týždňov)

Tretí Malleho film a zase natoľko odlišný, pritom stále perfektne kombinujúci klasickosť a originalitu! Nezaraditeľná a provokatívna dadaistická fraška, ktorej môžu jej streštenosť závidieť všetky bláznivé komédie, jej nenapodobiteľnosť mnohí avantgardisti a jej novoty väčšina tvorcov „novej vlny“... ___ Seriózny filmár Louis Malle si neváha po Queneauovom vzore robiť srandu zo seba, tradičnej filmárčiny i mladej generácie, do ktorej ho často, ale zrejme neprávom, zaraďujú. Ako v MILENCOCH vystihol priam esenciálne jadro francúzskej romantiky a vo VÝŤAHU NA POPRAVISKO dokonalú atmosféru noirovej kriminálky, v ZAZIE mimoriadne výstižne zvizuálnil buričského, revolučného ducha avantgardných hnutí a tvorivého chaosu, ktorý ich sprevádza, a zostal pritom dokonale svoj. ___ Môžu nastať rozličné prípady... Buďto teoretický divák pozná výnimočnú literárnu predlohu a ( nakoľko mať aspoň približne predstavu, čo od tohto filmu očakávať, asi nie je možné ) cíti zvedavosť, ako si tvorcovia poradili so spracovaním tak absurdne skvelého, ekvilibristického, jazykovo vycibreného a tematicky unikavého diela. Alebo netuší, o čo ide a potom musí nutne zostať totálne vyplieskaný – ak náhodou nezaspí od nudy ( čo sa mi samotnému prihodilo pri prvom sledovaní ). ___ Ťažko hodnotiť, do akej miery sa Mallemu podarilo preniesť do filmu čo najviac z originálnej treskutosti a sofistikovanej irónie Raymonda Queneaua. Hoci sú mnohé situácie skutočne úchvatné, technicky prekvapivé a tvorivo nápadité, že by ma to zas tak nejak strašne oslovilo, sa nedá povedať... Každopádne je to ale unikát, skutočne iniciačné filmové dielo Veľkého kolégia patafyziky, výnimočné a osobité, na ktoré nejde zabudnúť... už len preto, že sa mu nič iného nepodobá.

Farebná hovorená groteska z počiatku 60tych rokov z Francúzska....prečo nie. Zpočiatku ma vizuálne nápady Malleho bavili, špeciálne pri naháňačke mestom a návšteva Eiffelovky nebola nikdy dobrodružnejšia. Lenže časom to už začal trochu preháňať, akoby boli všetci na drogách a pri konci som mal pocit, že sa točilo bez scenára a každá herecká improvizácia ostala vo výslednom strihu. Akosi mi do výsledného tvaru nesadlo strielanie a vraždenie, ak by to na konci dalo aj nejaký dejový zmysel, Zazie by bola plnohodnotnejší filmový zážitok, nie iba uletenosť, na ktorú sa ale len tak nezabúda. Práca so strihom je obdivuhodná, Noiret sympaťák, len tá Zazie a jej úsmev mi dvíhala žlč viac, ako by sa na hlavnú hrdinku filmu, ktorý si máte obľúbiť, patrilo.