The Case for Christ (2017)

Lee Strobel je krásny príklad hľadajúceho človeka, ktorý neostal váhavo na polceste a neuspokojil sa s domýšľaním, dohadmi, fámami, polopravdami, verejnou mienkou a s čímkoľvek, čo nesmeruje k faktom. Takto má vyzerať hľadanie pravdy. V čomkoľvek. A to najdôležitejšie sa má diať na konci - ak zistím, že pravda je iná ako som si myslel, mám urobiť rozhodnutie a začať fungovať po novom. Lebo pravda čo? Oslobodzuje. Autor ale nezaspal na vavrínoch, ale hľadá ďalej cez tituly ako Kauza viera / Stvoriteľ / Ježiš / milosť / zázraky / nádej... Pokiaľ ste siahli najprv po filmovom spracovaní, určite odporúčam siahnuť po knihe, kde sa veci riešia oveľa podrobnejšie. Film je prakticky len kostra knihy a sú v ňom len základné odpovede, ale aj to je dobrý začiatok.

Filmy s náboženskou tematikou majú tendenciu balansovať na tenkej hranici medzi úprimnosťou a moralizovaním. The Case for Christ sa však vyhýba typickým pascám žánru a ponúka nenásilný, no pútavý príbeh, ktorý neosloví len veriacich, ale aj divákov hľadajúcich kvalitné drámy založené na skutočných udalostiach. Na prvý pohľad sa môže zdať, že film má jednoduchú zápletku. Napriek „ľahkej“ zápletke a jednoduchému rozprávačskému jazyku film ani na chvíľu nenudí. Drží diváka v napätí nie vďaka dramatickým zvratom, ale vďaka plynulej dynamike medzi postavami a autentickým dialógom.  Hlavnou devízou filmu je jeho vyváženosť. Netlačí na pílu, nepredkladá divákovi jednostranné odpovede a neskĺza do lacného sentimentu. Na rozdiel od iných kresťanských filmov tu nečakajte prehnané emocionálne scény alebo instantnú premenu neverca na veriaceho. Lee Strobel neprechádza náhlou duchovnou revolúciou – jeho cesta je postupná, logická a dôkladne podložená (aj vedeckými) faktami. Práve táto postupnosť robí jeho premenu uveriteľnou a zároveň dáva priestor divákovi, aby si na vec vytvoril vlastný názor.  Kamera a réžia sú skôr nenápadné, no funkčné – dôraz je kladený na dialógy a vývoj postáv.  Skromný film natočený ,,jednoduchou” optikou ale s krásnym príbehom si preto získal moje srdce. Ak sa necháte viesť príbehom bez očakávaní, príjemne vás prekvapí, bez ohľadu na vaše náboženské vyznanie či ne-vyznanie.

Ospravedlňujem sa, ale nebudem nestrannou hodnotiteľkou tohto filmu. Priam by som považovala za zázrak, ak by filmy tohto žánru mali skutočný účinok a premieňali zmýšľanie ľudí. Možno si mnohí povzdychnú, že to bol len milý a dojímavý príbeh s druhotriednym obsadením, niekoho možno táto myšlienka až podráždi. Lenže v mojom živote sa podobný zázrak stal. Nie vďaka filmu, ale skutočnými životnými zážitkami a skúsenosťami. Dovolím si ich nazvať milosťou v mojom živote. Vďaka nim sa môj život v mojich 21 rokoch zmenil. Takže – ďakujem za tieto filmy, lebo mi pripomínajú, že Boh je stále prítomný.

V prvom rade musím napísať, že som ateista telom i dušou. Snímok "The Case for Christ" som si pustil čisto zo zvedavosti, či samotný spôsob podania úvah, alebo informácii, ktoré tu zaznejú, dokážu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, respektíve minimálne spochybniť moje zmýšľanie. Na úvod musím povedať, že z pohľadu konfrontácie názorov medzi veriacim/neveriacim je snímok skutočne vydarenou záležitosťou, pričom mňa zaujalo aj prepojenie s krimi prípadom postreleného žandára. Čo však na mňa pôsobí rušivým dojmom, je vložka v podobe osobného života a konflikty s tým spojené, či predvídateľný záver s pointou (tehotná žena, boží zázrak, nový život). Každopádne, film ma naozaj bavil, až som sám zo seba prekvapený. Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať užívateľke "vydumnica" za výborný tip.

Po zhliadnutí filmu som sa nevedela hneď rozhodnúť, aké mu udeliť hodnotenie, potrebovala som pár hodín na rozmýšľanie. Som veriaca, ale snažím sa byť objektívna. Už som videla viacero kresťanských filmov, ale The Case for Christ sa mi nakoniec vidí len priemerný. Čakala som viac, možno aj preto, že má na ČSFD prekvapivo hodnotenie v červenej farbe (aktuálne 70%), a tiež preto, že kamarátka si dala tú námahu a poslala mi DVD, myslím si, že asi dúfala v obrátenie môjho manžela ateistu. Ním tento skutočný príbeh nepohol, no možno niekomu niečo dal. Mne sa páčil ten začiatok, boli tam silné momenty, napríklad to, čo sa stalo v reštaurácii či postupná premena a zvedavosť mladej ženy a jej túžba po pravde. SPOILER: No potom tá "náhla" zmena u jej manžela vo mne nevzbudila až také emócie, chýbal mi tam akýsi hlbší vývoj, jeho vnútorná premena mohla ísť naozaj viac do hĺbky, aby to pôsobilo uveriteľnejšie. Aspoň mne to pripadalo také rýchle, neviem no. A ešte potešilo Chicago, moja srdcovka.