Soumrak (2018)

Krásný příklad filmu, kde forma vyhrává nad obsahem. Děj by se dal nacpat do jednoho delšího souvětí, ale na to se tady nehraje. Tahle audiovizuální pastva mě uhranula a nenechala vydechnout. Dokonalá kamera, naprosto úžasná zvuková kulisa, která člověka okamžitě pohltí. László má svůj styl a je v tomhle směru nekompromisní. Párkrát jsem si vzpomněl na Bélu Tarra, a to nejen kvůli maďarštině, ale hlavně ta úžasná práce operátora kamery mi dala vzpomenout na černobílé zátylky chodících postav z Tarrových opusů. László je ale trochu jinde, on doopravdy vypráví nějaký příběh, ale právě ten příběh je bohužel největší slabinou tohohle filmu.

Ked sa Matty tomuto veldielu opovazil dat plnu palbu, tak ja mu mozem v klude dat ODPAD. Aj ked by si -ako mnohi napisali - vyprava a kostymi z ucty zasluzili suhrnnu 1*, uz davno ma ziaden film takto nenasral a citim potrebu ludi varovat. Nemes by si zasluzil nobelovu cenu za babractvo. Co len malo toto znamenat? Hlavna postava v kazdej druhej scene niekam cestuje, v podstate pocas celeho filmu len vysupuje z koca, nastupuje do koca, prestupuje do elektricky, do lodky znova do koca a z koca do druheho koca. Ach ano, ako tak prestupuje vkuse sa vypytuje: "Kde je?" Naco jej bud odpovedaju: "Kto?" (v lepsom pripade) alebo: "Mala by si odist" alebo (v horsom pripade) jednoducho nic... A pri tom pani Jakabova SKUTOCNE CELY CAS pozera jak polodebil do prazdna (viz. plagat) - este aj pocas (zriedkavo) vaznych rozhovorov vis-a-vis, co len podciarkuje jednoliatu nezmyselnot deja. Deja? Vo filme sa udeju veci ale o deji sa vlastne velmi rozpravat neda. Na to by sme museli vediet pribeh prerozpravat, co v tomto pripade nie je mozne! Resp. len takto: (POZOR SPOILER!) Irisz isla niekde niekoho/nieco hladat, pricom ho/to nenasla, tak isla naspat, pripadne inde. The End

Súmrak ponúka enigmatické postavy, ku ktorým sa dostávame len cez hlavnú protagonistku, poznačenú tragédiou. Takmer celý čas sa buď pozeráme na ňu alebo na to, na čo pozerá ona (no nie nutne v zmysle striktných POV záberov). Ťahavé tóny (v štýle drone hudby) sprítomňujú raz úzkosť, raz strach či smútok neokázalo prebývajúci v mysli Irisz a možno napokon aj v tej divákovej, zároveň tieto tóny kontrastujú a niekedy sa prelínajú s veselejšou diegetickou hudbou, aj keď obe pochádzajú z klasických inštrumentov. Sú separované a zároveň spojené ako pre Irisz svet, v ktorom sa nachádza - miesto, v ktorom sa narodila,alenežila, miesto, ktoré nepozná. Tok informácií - viazaný na Irisz, rovnako ako spomínaná kamera - je čriepkovitý a žiadnu sumarizáciu od nestranného rozhodcu, celistvý pravdivý náhľad na vec nedostaneme (čo podtrhuje aj absencia ustanovujúcich záberov, až na jednu výnimku), keďže postavy sú buď nedostatočne informované, málo komunikatívne alebo zaujaté. Zatiaľ čo počiatočné motivácie Irisz sú (aspoň na povrchu) jasné (získať pracovné miesto a o čo si neskôr dozvedieť sa viac o bratovi), všetko sa to prevracia, keď sa plamene zopakujú (ako niektoré postavy predpovedali) a Irisz v nich tentokrát zaujíma inú pozíciu - zdanlivo najviac enigmatickú, kedy sa musíme uspokojiť s pohľadmi a nenápadnou mimikou (čo silno kontrastuje s prvou scénou, kde sme dostali jej motiváciu jasne verbalizovanú a jej psychológiu tak uchopiteľnú). Sunset tak prináša (aspoň pre mňa) vťahujúci zážitok, ktorý možno odporúčať pre fanúšikov nie len umeleckých, ale možno aj detektívnych či mysterióznych filmov. 85-90%

Formálne krásne a precízne natočené. To je ale všetko. Postavy majú hlúpy zvyk neodpovedať na položené otázky, má sa tým zrejme budovať tajomno, ale mňa to po hodine iritovalo. Hlavná hrdinka sa stále pchá všade, kde ju nevolajú, či odmietajú, dopadne nedobre, a to s vyše dvojhodinovým konštantne sverepým výrazom, ktorý ma tiež už ku koncu prudil. Príbeh samotný nie je pritom žiadnou záhadou, napriek absencii odpovedí asi od polovice tušíte kam smeruje. Vďaka neúnosne dlhej minutáži som film skôr odtrpela.

László Nemes si niečo vypožičal od Istvána Szabóa a pridal niečo svoje. No a to svoje sa chvíľami ukazuje tak trochu ako maniérizmus, to neustále pobehovanie s ručnou kamerou za ramenom hlavnej postavy občas už lezie na nervy. Pomerne originálny príbeh je ale navyše prerozprávaný taktiež pomerne originálne, čo-to si divák musí domyslieť, i keď to nebude asi ten najťažší filmový oriešok, aký ste kedy riešili. Ale mnohí môžu zostať na konci, respektíve pri poslednom zábere, mierne rozčarovaní, čo dokazuje aj tunajšie rozmanité hodnotenie. Výprava je skvelá, herci perfektne obsadení a ani pri veľkej stopáži nehrozí nuda, Iriszino súkromné vyšetrovanie je totiž stále dostatočne napínavé. Ale určite nejde o film pre každého, ani pre každého pravidelného návštevníka filmových festivalov.